Už tento víkend zažije Trnava jubileum: Nikdy sme si nepripustili, že by festival mohol zaniknúť

Počas najbližšieho víkendu sa stretneme v Trnave už na 30. ročníku Festivalu pohybových skladieb. Pri tejto príležitosti sme vyspovedali zakladateľku podujatia PaedDr. Moniku Šiškovú.

Keď sa obzriete späť na úplne prvý ročník, čo vám hneď napadne?

Dodnes si pamätám, ako som s malou dušičkou cestovala autom s Milkou Fialovou do Nových Zámkov na prvý ročník festivalu. Mala som na lístku napísané kadiaľ ísť (navigácie ešte neexistovali), Milka ma kontrolovala a dúfali sme, že trafíme.

V telocvični nás čakala predsedníčka klubu Eleonóra Kotrecová a traja odvážni tréneri so svojimi skupinami, ktorí sa rozhodli, že sa na podujatí zúčastnia. Bol to domáci Gymnastický klub Nové Zámky a tréner František Vicudílik, KGŠ Slávia Trnava a trénerka Gabriela Malinová a TJ Sokol Vinohrady Bratislava a tréner Martin Gorel.

Bez odvahy týchto trénerov by sme možno nepokračovali a festival by sa nerozvinul do takého krásneho podujatia, aké poznáme v súčasnosti. 

Vedeli ste si pred 30 rokmi predstaviť, že festival dosiahne takýto míľnik?

Poznala som festivaly takéhoto typu v zahraničí, čo ma inšpirovalo a povedala som si, že skúsim zorganizovať podobný u nás. Verila som, že aj na Slovensku môžeme gymnastiku oslavovať a vnímať i takouto kolektívnou formou. 

Mojím snom bolo vybudovať a ponúknuť našim klubom, gymnastom a gymnastkám priestor, kde sa budú môcť odprezentovať, ale zároveň nebudú pod silným súťažným tlakom. Práve naopak: budú prežívať radosť a potešenie z pohybu, z gymnastiky, zo spoločne strávených chvíľ.

Gymnastika je predsa oveľa viac, ako len dril a súťaže. Gymnastika je životný štýl a prináša veľa radosti.

Čo podľa vás najviac prispelo k tomu, že festival prežil tri desaťročia?

Neúnavnosť. Nikdy sme si ako sekcia gymnastiky pre všetkých nepripustili, že by festival mohol zaniknúť. Boli aj ťažké chvíle, ale vždy som tomuto projektu verila a nepripustila som si nič iné, len rozvoj.

Takisto k tomu prispelo to, že každý ročník sme starostlivo vyhodnotili, sadli sme si spoločne, povedali sme si, čo sa nám podarilo, čo zafungovalo, čo nebolo dobré. Na základe tohto vyhodnotenia sme adaptovali ďalší ročník.

Zaručili sme tým, že sme neustrnuli v zabehnutých koľajach, že sa podujatie stále rozvíjalo, že sme ho prispôsobovali potrebám a požiadavkám účastníkov, ale aj meniacej sa doby. 

V čom je 30. ročník výnimočný oproti tým predchádzajúcim?

Festival nám vyrástol do dvojdňového podujatia, čo sme prvýkrát aplikovali v roku 2025. Podstatne sme tým rozšírili možnosti prezentácie domácich, ale aj zahraničných skupín.

Účasť zahraničných skupín je v tomto roku výnimočná. Venovali sme tomu veľa úsilia, využili sme všetky kontakty, ktoré som či už ja ako členka komisie gymnastiky pre všetkých FIG alebo aj ďalší členovia organizačného výboru mali. Predstavia sa skupiny z Rakúska, Maďarska, Nemecka, Poľska, Azerbajdžanu, Česka, Ukrajiny, Litvy, Srbska, Slovenska a v gala aj účastníci z Nigérie a Mozambiku.

Naozaj výnimočný však bude tento ročník tým, že sme pre účastníkov aj divákov pripravili GymGala Show, teda gala program s pozvanými gymnastickými skupinami zo Slovenska a zo zahraničia, ktoré obohatia podujatie o unikátny zážitok umocnený spevom popstar Márie Čírovej, ktorá bola v detstve členkou nášho klubu a cvičila v ňom gymnastiku.

Aké boli najväčšie výzvy v prvých rokoch organizovania?

Najväčšou výzvou pri rozbiehaní sekcie gymnastiky pre všetkých a teda aj pri vzniku festivalu bolo prelomiť bariéry v myslení našich členov, trénerov, klubov v zmysle, že gymnastika nie je len športová gymnastika, ale má veľa podôb a my chceme ponúknuť širokej verejnosti všetky.

Kluby, ktoré z môjho pohľadu robili gymnastiku na úrovni gymnastiky pre všetkých, mi písali, aby som im neposielala materiály týkajúce sa gymnastiky pre všetkých, lebo oni robia športovú gymnastiku. Aktivity gymnastiky pre všetkých sa im zdali menejcenné, možno sa báli, že stratia na kredite.

Podľa môjho názoru je to práve naopak – tým, že poskytujú na úrovni klubov širokú ponuku aktivít, že sa venujú všetkým vekovým skupinám a výkonnostným úrovniam, že sú inkluzívni, stúpa hodnota ich práce. Som rada, že to časom pochopili a aj týmto posunom v myslení sme mohli festival rozvíjať.  

Ako by ste chceli, aby si festival pamätali jeho účastníci?

Veľmi si želám, aby si ho pamätali ako podujatie, kde sa cítia dobre. Kde stretávajú každoročne svojich priateľov, na ktorých sa tešia, kde im diváci tlieskajú a oceňujú tým ich snahu na tréningoch premietnutú do vystúpenia, kde vládne dobrá nálada a radosť z toho, že spoločne trávime čas.

A tiež si želám, aby si ho účastníci pamätali ako podujatie, ktoré pre nich už od júna minulého roka s láskou pripravuje prezidentom klubu Jánom Novákom vedený organizačný výbor, ktorý urobil všetko čo bolo v jeho silách, aby im vytvoril čo najlepšie podmienky.

Čo pre vás osobne znamená, že festival oslavuje 30 rokov?

Pri predstave 30. výročia podujatia sa mi v mysli vynoria všetci, ktorí v priebehu rokov boli jeho súčasťou. Od prvého ročníka to bola Emília Fialová, hlavná rozhodkyňa, ktorá svojimi odbornými radami a prínosom vo vzdelávaní rozhodcov, ale aj trénerov a choreografov vniesla výnimočnú stopu. Viedla rozhodcovský zbor nepretržite od roku 1997 a keď sa povie Festival pohybových skladieb, je to práve ona, ktorú si všetci účastníci predstavia. 

Sú to však aj ďalšie rozhodkyne, ktoré pôsobili veľmi veľa rokov, menovite Mária Kotríková a Barbora Volochová, ktoré nepretržite rozhodujú od roku 2012.

Organizátorov sme už vymenovali v predchádzajúcom článku, ale nedá mi nespomenúť kluby, ktoré sa zúčastňujú na podujatí dlhé roky a prispievajú tým k jeho rozvoju. Klub s najpočetnejším zastúpením je práve organizujúci KGŠ Slávia Trnava, nasledujú Sokol Vrútky, ŠK Závažná Poruba, Donaldgym Ludanice, Junior Komárno, Diamant Košice, RTVŠ MIX Spišská Nová Ves, KMG Zvolen, Happy Gym Pezinok... Určite je ich viac, ale účasť týchto klubov je najhojnejšia.  

Sú tu moderátori, ktorí nás sprevádzajú podujatím a utvárajú jeho atmosféru. Medzi naše stálice určite patrí Jozef Hajtman, ktorý nás festivalom sprevádza dlhé roky a stal sa jeho neodmysliteľnou súčasťou.

Sú tu tímy ľudí, ktorí sa starajú o technickú stránku podujatia, naši dobrovoľníci, bez ktorých by sme nevedeli zabezpečiť plynulý priebeh festivalu, a, samozrejme, naši partneri. Len s ich pomocou sa naše sny stávajú skutočnosťou. 

Všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom pričinili o to, aby sme mohli oslavovať 30. ročník podujatia, sa z tohto miesta chcem srdečne poďakovať a vysloviť im uznanie. 

Aké sú vaše želania a plány do ďalších rokov?

Do ďalších rokov želám Festivalu pohybových skladieb, aby sa nám rozrastal do krásy, aby sa mu darilo napĺňať filozofiu gymnastiky pre všetkých, s ktorou sme ho od začiatkov budovali. Aby komunita ľudí, ktorí sa na ňom zúčastňujú, reprezentovala hodnoty, ktoré spájajú, a aby každoročná oslava gymnastiky v jej najprirodzenejšej podobe nadobúdala na vážnosti a rozlete.

Budeme radi, keď nás už tento víkend 7. a 8. marca prídete podporiť osobne do Mestskej haly v Trnave. Máme však pripravený aj live stream z podujatia. Všetky informácie nájdete na webovej stránke www.fps.sgf.sk.