Učňová možno dá prednosť učeniu: Mám za sebou psychicky aj fyzický veľmi náročný semester

Najúspešnejšia slovenská aerobička tejto dekády Alena Učňová je ako šprintér Ján Volko. Akurát ešte nemá inžiniersky titul a nevie, či stále bude vrcholová športovkyňa, kým ho získa.

„Uvidíme, do akej miery mi škola umožní dostatočne sa pripraviť na jesenný vrchol sezóny, ktorým budú majstrovstvá sveta. A či vôbec... Moja osobná trénerka Oľga Kyselovičová, samozrejme, má podrobný prehľad o celej situácii, veľa sa o tom rozprávame.

Momentálne som v štádiu udržiavania sa, normálne chodím na tréningy. Na začiatku februára mám prvé obhajoby diplomovej práce a následne to posúdim podľa ostatných školských povinností,“ skonštatovala Učňová.

MS 2026 v športovom aerobiku sú na programe 11. – 13. septembra v španielskej Pamplone. Pochopiteľne, sotva sa na ne dá odcestovať bez súťažnej praxe nadobudnutej napríklad na Slovak Aerobic Open 10. – 12. apríla v Bratislave a možno potom nadväzne už 18. – 19. apríla na Svetovom pohári v Tokiu.

„Semester, ktorý mám za sebou, bol psychicky aj fyzicky veľmi náročný. Škola sa mi prekrývala s tréningami a ja som si každý týždeň prerátavala, či vtedy a vtedy pôjdem do školy, alebo na tréning, aby som mala splnenú dochádzku,“ rekapitulovala 26-ročná pretekárka VŠK FTVŠ UK Lafranconi.

„Mám síce individuálny študijný plán, ktorý mi povoľuje 50-percentnú dochádzku, ale ak by som mala tréningy vždy vtedy, keď aj školu, tak to veru 50-percentná dochádzka nie je,“ s úsmevom si povzdychla Alena.

Má pred sebou posledný semester inžinierskeho programu Technické zariadenia budov na Stavebnej fakulte Slovenskej technickej univerzity: „Nemám to nejako ,podedené‘. Absolvovala som matematické gymnázium a vedela som, že určite chcem ísť nejakým technickým smerom. Možnosť číslo jeden bola informatika, možnosť číslo dva stavebná fakulta.“

V budúcnosti hodlá pôsobiť v odbore a zároveň trénovať moderné gymnastky. Už teraz sa im popri vysokej škole a vlastnej športovej kariére venuje v TJ Rapid Bratislava.

Sama v minulosti bola práve moderná gymnastka: „Uznávam, že takýto prestup je menej typický, ako prechod zo športovej gymnastiky.

Niekdajšie športové gymnastky asi predsa len ľahšie nájdu uplatnenie v športovom aerobiku. V porovnaní s modernými gymnastkami sú silnejšie, výbušnejšie, majú rozvinutejšie odrazové schopnosti. Zužitkujú toho viac, má to k sebe bližšie.“

Dvanásta z majstrovstiev sveta 2022 (národný rekord stanovila 10. priečkou Barbara Vadovičová už v roku 1997 v Perthe) obsadila v súťaži jednotlivkýň na novembrových ME v azerbajdžanskej Gandži 14. priečku.

Vyrovnala tým slovenské historické maximum na kontinentálnom šampionáte, ktoré v Ancone 2017 nastavila a v Baku 2019 zopakovala Anita Lamošová, aktuálne trénerka reprezentácie.

„Môj osobný cieľ bol skončiť v Gandži do 12. miesta, čo sa mi, žiaľ, nepodarilo. Chýbalo však naozaj veľmi málo,“ hlesla Alena. Štartovalo 32 adeptiek.

„Základný cieľ vždy je skončiť v hornej polovici výsledkovej listiny, ideálne v prvej tretine, a čo najviac sa priblížiť k finálovej osmičke. Pri dokonalom scenári sa do nej dokonca dostať,“ skonštatovala Učňová.

Vysvetlila, že starý kontinent a svet sú v príslušnom odvetví v podstate detto: „Nechcem povedať, že zvyšok nie je konkurencieschopný, ale gro najlepších pretekárok s výnimkou zopár Japoniek a Číňaniek je z Európy.“

Top Slovenka kedysi pre dotazník World Gymnastics, v tom čase ešte pod značkou FIG, predznamenala, že už sezóna 2024 bude jej rozlúčková: „Ja som mala prvú veľkú krízu v roku 2022. Vyplynula z toho, že už vtedy bolo ťažké zladiť šport so štúdiom, ale viedlo k nej aj sklamanie z umiestnenia.

Bol to paradox, lebo som síce dosiahla môj dosiaľ najlepší výsledok v podobe 12. miesta na MS, pričom zároveň to bolo najlepšie slovenské umiestnenie na svetovom šampionáte za 25 rokov, ale chcela som ešte viac. Mala som pocit, že už neviem, čo viac môžem urobiť pre to ešte lepšie umiestnenie.“

Napokon „nadsluhuje“ a na margo sezóny 2025 vyhlásila: „Myslím si, že bola pre mňa celkom úspešná, hoci jej prvá polovica mi nevyšla úplne podľa predstáv.“

Mimochodom, najrýchlejší Slovák v dejinách Volko zdarne ukončil inžiniersku časť svojho univerzitného vzdelávania vlani v júni: na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU obhájil záverečnú prácu na tému „Hardvérová špecifikácia Cloud Computingu pre oblasť Veľkých dát“. Vysokoškolské štúdium mal rozložené do desiatich rokov.

(KO), foto: MeloGym pre SGF, European Gymnastics, World Gymnastics a archív Aleny Učňovej