Tréner Martin Zvalo po ME v Lipsku: Barčin výsledok má pre nás medailovú hodnotu

V Lipsku v sobotu vyvrcholili majstrovstvá Európy mužov a žien v športovej gymnastike. Ku kontinentálnemu šampionátu sa vraciame prostredníctvom rekapitulačného rozhovoru s Martinom Zvalom, v Slávii Gymnastické centrum Bratislava trénerom všetkých štyroch slovenských reprezentantov, ktorí minulý týždeň štartovali na vrcholnom podujatí v Nemecku.

Pätnáste miesto Barbory Mokošovej na bradlách medzi 105 účastníčkami pozitívne zarezonovalo v gymnastickej komunite, nie až natoľko u širokej verejnosti. V kontexte bronzu spred piatich rokov v rovnakej disciplíne na majstrovstvách Európy je to pochopiteľné, ale nezohľadňujúce relativizujúce faktory a okolnosti. Aký je ich sumár?

„Hneď na úvod skonštatujem, že tento jej výsledok bez zveličovania má pre nás priam medailovú hodnotu. Tie relativizujúce faktory a okolnosti sa dajú rozdeliť na dlhodobé a situačné. V tejto súvislosti treba znova pripomenúť, že Barča je oproti väčšine iných gymnastiek veľmi vysoká. V porovnaní s mnohými súperkami svojho výkonnostného rangu má oveľa lepšiu techniku, ale pri vzraste takmer 170 centimetrov nie je pre ňu ľahké bojovať s dievčatami merajúcimi od 140 do 150 centimetrov. Nevyhovárame, tak to je – musí sa tým boriť od začiatku kariéry. Na tento determinant sa mi žiada poukázať, aby bolo vnímanie jej výsledkov zodpovedajúco férové.“

Pri akokoľvek úprimnej snahe rozhodcovského zboru o objektivitu je gymnastika do značnej miery subjektívny šport. Zohralo to svoju rolu v Lipsku?

„Určite a to dokonca v rôznych rovinách. Barča zacvičila na bradlách vynikajúcu zostavu a myslím si, že si zaslúžila trochu vyššiu známku. Ona síce výskala od radosti, ale moja manželka Zuzana, ktorá jej robila trénerské zabezpečenie v dejisku, bola nahnevaná a najradšej by jury vyťahala za uši. Našim dievčatám vyžrebovali prvý sled a vtedy rozhodcovia majú nabrúsené ceruzky, ako s obľubou hovoríme – sú prísnejší a rezervovanejší. Žiaľ, nedá sa to ovplyvniť. Navyše, vo všeobecnom povedomí sme gymnasticky slabšia krajina. Barča síce urobila na bradlách jednu malú chybičku, ale inak si počínala dokonale. Odhadujem, že ak by bola z Talianska alebo Holandska, čiže z gymnasticky silnejšej krajiny, a ešte aj v neskoršom slede, asi by to hodnotenie bolo predsa len priaznivejšie.“

Ako ukazovateľ môže poslúžiť fakt, že 10. mája na prípravnom medzištátnom stretnutí v Prievidzi pri svojom triumfe na bradlách dostala Mokošová známku 13,433 bodu. Vychádzajme teda z toho, že takéto hodnotenie je v jej momentálnych silách. Ak by ho mala aj na kontinentálnom šampionáte, kde to bolo – v úvodzovkách – len 13,200, atakovala by finálovú osmičku.

„Viete, priam kľúčovým aspektom sú podmienky nielen na prípravu, ale aj na súťažný program bez zásadnejších obmedzení v zmysle nákladov. Od toho sa potom odvíja, ako je Barča ,vypretekaná‘ a predovšetkým zapísaná u rozhodkýň. Nenadarmo sa vravieva, že zíde z očí, zíde z mysle. Po príchode do Lipska čelila aj otázkam, či je tam už v pozícii trénerky... Keď súperky absolvujú šesť či sedem kôl Svetového pohára a my sotva jedno, nemôžeme sa čudovať, že na Mokošovú všetci počnúc rozhodcovským zborom akoby zabudnú. Bez prezentácie v podobe súťažných vystúpení niet záujmu publika, nie sú médiá, nie je nič. Pričom napríklad práve na podujatiach Svetového pohára sa výsledky dosahujú o čosi jednoduchšie. Aj tam síce štartujú tie najväčšie hviezdy, ale nie úplne pravidelne.“

Technokrati môžu poukázať na strohé údaje: na ME 2020 v tureckom Mersine bola Mokošová na bradlách tretia a teraz pätnásta, čiže čisto výsledkovo je to citeľný pokles.

„Pred piatimi rokmi získala bronzovú medailu a bol z toho pozitívny rozruch. Neskončilo sa to však podporou od Dukly alebo ŠCP. Od Národného športového centra, za čo sme dodnes veľmi vďační, dostávala minimálnu mzdu, z toho sa babe po dvadsiatke a ešte aj v Bratislave žije veľmi ťažko. Dúfali sme, že ju zaradia do Vojenského športového centra Dukla, lebo mala výsledky ako kedysi Samo Piasecký, ktorý sa tam dostal. Nestalo sa.“

Pred majstrovstvami Európy ste vyzdvihli, že Mokošovej od vlaňajšieho septembra veľmi pomáha vedenie bratislavskej na šport zameranej Spojenej školy na Ostredkovej a čiastočne aj Slovenská gymnastická federácia.

„V škole je zamestnaná na polovičný úväzok ako trénerka športovej gymnastiky. Má zverenkyne, ktorým sa snaží pomáhať a odovzdávať svoje skúsenosti. Musí z niečoho žiť, pracuje a po práci sa pripravuje na súťaže kalibru majstrovstiev Európy či dokonca svetového šampionátu. Taká je realita v slovenskom športe a poukazujem na to úplne otvorene, lebo nám nemajú čo zobrať. O čo sa nepričiníme sami, to nemáme. Keď do našej telocvične v Petržalke zavítali kamaráti z gymnasticky vyspelého sveta, vyhlásili, že čo sme v takýchto podmienkach dokázali, to je ôsmy div sveta. Aj preto 15. miesto na Európe má pre nás medailovú hodnotu.“

Rozladení ste boli už takto pred rokom v súvislosti s olympijskými hrami v Paríži.

„V období kvalifikačného procesu, keď Barbora mala zbierať body zo Svetových pohárov a byť zaradená do Top tímu s finančnou podporou, pričom na to splnila kritéria, keďže v roku 2023 zvíťazila v celkovom renkingu FIG SP na bradlách, jej po oponentúrach začiatkom roka aj prisľúbili Top tím, no v máji 2024 napokon dostala nulu. Naozaj ,skvelá‘ podpora... Veľmi ťažko sa potom robia plány, financovanie, vysvetľuje sa prečo a či má ešte zmyslel cvičiť, zložito sa hľadá motivácia. Písal som vtedajšiemu ministrovi, štátnemu tajomníkovi, všetkým členom komisie, aby nám objasnili dôvody. Žiaľ, dodnes sme bez vysvetlenia.“

Vráťme sa k Lipsku: do novej zostavy na bradlách s náročným „Ginger saltom“ Barbora zatiaľ nezaradila aj zamýšľaný nový záver. Prečo absentoval a ako sa to mohlo premietnuť do známky?

„Celá zostava bola oveľa plynulejšia a lepšia ako v minulosti, ale ten záver sme v príprave nestihli dorobiť natoľko spoľahlivo, aby z neho nemala prehnaný stres. Nechceli sme zostavu pokaziť tým, že počas nej bude zviazaná myšlienkami na ten záver. Potrebovali sme možno ešte dva týždne na doladenie. Východzia známka by bola o dve desatiny vyššia a aj s trochou šťastia to mohlo stačiť na finále. Netvrdím, že každý deň a na počkanie, ale Barča je podľa mňa schopná dostať sa na hodnotenie 13,5. Aj v gymnasticky pokročilom veku 28 rokov stále má potenciál na zlepšenie.“

Z toho asi vyplýva kladná odpoveď na logickú otázku, či teda minimálne na zvyšok tejto sezóny pokračuje vo svojej kariére.

„My si už robíme plány na jeseň: aké Svetové poháre absolvujeme. Koncom októbra budú majstrovstvá sveta v indonézskej Jakarte... Opäť však musím zdôrazniť, že všetko závisí aj od podmienok na prípravu. Barča si najprv musí splniť pracovné úlohy, až potom trénuje. Nesťažujeme sa, len na to priebežne upozorňujeme. Nemyslím si, že ona tak skoro skončí. Baví ju cvičiť, zladila sa s bradlami aj kladinou a po účelovom zredukovaní programu vzhľadom na zdravotné problémy ju tréning nestojí toľko síl, ako keď musela aj skákať. Budúci rok by zase na majstrovstvách Európy mohla pomôcť družstvu, v úlohe skúsenej výkonnostnej opory aj psychickej vzpruhy ,doopatrovať‘ nastupujúcu generáciu pri prechode medzi seniorky, prenechať jej štafetu.“

Čím môžeme prejsť k zhodnoteniu výkonov ešte len tínedžerky Adely Balcovej v Lipsku.

„Začínala na kladine, bola na nej úplne prvá. Neuniesla stresujúce rozpoloženie a atmosféru. Svoju top disciplínu, v ktorej bola vlani bronzová na FIG World Challenge Cupe vo Varne, pod ťarchou okamihu pokazila: urobila chybu pri prvku, z ktorého nepadá. Nenaštartovala sa najlepšie, ako vie, ale dokázala sa o to viac pozviechať. Vo viacboji dosiahla slušný súčet bodov, obsadila 44. miesto spomedzi 71 štartujúcich. Oprávnene môže byť veľmi spokojná. Škoda tej chybičky na kladine, taká však býva gymnastika.“

Oliver Kasala a Matej Nemčovič absolvovali po dve disciplíny. Skončili na 55. (bradlá) a 59. (hrazda) mieste, respektíve na 61. (akrobacia) a 62. (kruhy) priečke medzi plus-mínus stovkou aktérov.

„Aj tu sa nevyhnutne musím vrátiť k podmienkam na prípravu. Obrazne povedané bol pomer vstupov a kvality predvedenej v Lipsku výborný. Obaja študujú, popri tom si ešte privyrábajú. Na to, koľko času môžu venovať tréningu, zacvičili veľmi dobre. Neurobili ani jednu veľkú chybu, zaslúžia si uznanie. Kým chodili na športové gymnázium, mohli sa pripravovať dvojfázovo a venovať sa kompletnému spektru disciplín. Terajšia špecializácia je v podstate cnosť z núdze, lebo na celý viacboj by potrebovali pravidelne minimálne šesť hodín tréningu denne, pri najlepšej vôli však majú ledva tri.“

Text: Miki Kočan, foto: SGF/Andrej Galica