Tereza Šaranová: Gymnastka roka, ktorá v zámorí našla stratenú vášeň aj cestu k medicíne

Slovenská moderná gymnastika má za sebou rok plný výziev, no meno, ktoré v ňom zarezonovalo najvýraznejšie, patrí mladej a ambicióznej reprezentantke Tereze Šaranovej.

Členka klubu TJ Slávia STU Bratislava sa vďaka vyrovnaným výkonom a neutíchajúcej bojovnosti stala seniorskou Gymnastkou roka, čím potvrdila svoju pozíciu slovenskej jednotky.

Slovensko reprezentovala na najvyššom svetovom fóre. Na MS v brazílskom Riu de Janeiro pri svojom debute obsadila 65. miesto, na majstrovstvách Európy v estónskom Tallinne skončila na 57. priečke.

Na vlaňajšej Grand Prix v estónskom Tartu sa jej ako prvej slovenskej gymnastke po vyše tridsiatich rokoch podarilo kvalifikovať sa do finále, kde v cvičení s loptou obsadila 5. miesto.

Jej príbeh však nie je len o číslach na výsledkových listinách. Je to rozprávanie o hľadaní rovnováhy medzi vrcholovým športom a náročným štúdiom medicíny, o prekonávaní osobných kríz a o tom, ako sa zo športovej „povinnosti“ môže opäť stať čistá radosť.

Terezu sme zastihli v období, keď sa jej súťažný kalendár poriadne zahusťuje. Telefonát absolvovala z estónskeho Tartu, kde sa v posledný februárový týždeň zúčastnila prestížnej Grand Prix Miss Valentine.

Účasť na takomto podujatí nie je samozrejmosťou – gymnastky naň dostávajú menovité pozvánky.

„Predviedla som všetky štyri zostavy. Hoci výsledky neboli úplne ideálne, podarilo sa mi obsadiť 23. miesto, čo mi v konečnom dôsledku stačilo na to, aby som sa kvalifikovala na ďalšiu súťaž,“ vysvetľuje Tereza Šaranová.

Tou ďalšou zastávkou bude Grand Prix Marbella v Španielsku 19. – 22. marca. Pre mladú Bratislavčanku je to dôležitý krok smerom k stabilizácii výkonov.

Jej cieľ je jasný: ísť zostavy čistejšie, s minimom chýb a udržať sa v úzkej svetovej špičke, aby si zabezpečila pozvánky aj na zostávajúce podujatia série vo Francúzsku a Česku.

Kanadský sen: Keď sa výmenný pobyt zmení na osud

Jej príbeh však nie je len o číslach na výsledkových listinách. Je to rozprávanie o hľadaní rovnováhy medzi vrcholovým športom a náročným štúdiom medicíny, o prekonávaní osobných kríz a o tom, ako sa zo športovej „povinnosti“ môže opäť stať čistá radosť.

V Toronte nielenže dokončila strednú školu, ale úspešne prešla náročným prijímacím procesom na Torontskú univerzitu (University of Toronto), ktorá sa stabilne radí medzi dvadsať až tridsať najlepších univerzít sveta.

Aktuálne študuje odbor „Life Sciences“ (životné vedy) v rámci bakalárskeho stupňa, ktorý je v Kanade nevyhnutný pred samotným štúdiom medicíny.

„Baví ma to, je to pre mňa v dlhodobom smere prvoradé. Momentálne je mojou víziou kariéra pediatrickej chirurgičky,“ prezrádza Tereza Šaranová.

Skĺbiť tento náročný odbor s tréningom v kanadskom reprezentačnom centre pod vedením renomovanej Janiky Moelder je však aj skúškou vôle.

Slovenská reprezentantka priznáva, že často žije na káve a bojuje s nedostatkom spánku, najmä v období skúšok. Napriek tomu má v „indexe“ zapísané takmer výhradné „áčka“ a školu vníma ako pevnú súčasť svojej identity.

Vďačnosť slovenskej škole a inšpirácia zo zámoria

Pri porovnávaní podmienok na Slovensku a v Kanade Tereza volí úprimné, no citlivé slová. Je si vedomá toho, že slovenská gymnastika bojuje s obmedzenými zdrojmi, ktoré sú často mimo kontroly samotnej federácie.

Napriek limitom vyplývajúcim z externých okolností a zo všeobecne neľahkej ekonomickej situácie však podpora reprezentantom zo strany SGF pretrváva v maximálnej možnej miere. Pridáva sa k tomu obetavosť a odbornosť členov slovenskej gymnastickej komunity, predovšetkým trénerov v kluboch.

„Som nesmierne vďačná všetkým svojim trénerkám na Slovensku, najmä Ivane a Tatiane Motolíkovým v mojom materskom klube TJ Slávia STU Bratislava. Bez ich obetavosti a základov, ktoré mi dali, by som dnes v Kanade vôbec nemohla pomýšľať na vrcholový šport,“ zdôrazňuje s úctou.

Rozdiel v podmienkach je však objektívny. Kým na Slovensku gymnastky často trénujú v halách, ktoré nie sú primárne určené pre tento šport – chýba im potrebná výška stropu či permanentne položené koberce –, v Toronte má Tereza Šaranová k dispozícii špecializovanú halu prístupnú 24 hodín denne.

„Máme odrážacie plochy napevno, hala má predpísaných dvanásť metrov a zázemie je na profesionálnej úrovni. Je to dané aj celkovým systémom financovania športu, ktorý v Kanade umožňuje moderným gymnastkám sústrediť sa na výkon bez toho, aby väčšinu nákladov na letenky, náčinia či dresy museli znášať rodičia, ako je to bežné u nás,“ vysvetľuje.

Jej pohľad nie je kritikou, ale skôr povzbudením pre slovenské prostredie, aby sa hľadali cesty, ako modernú gymnastiku viac zviditeľniť a priblížiť k podpore, akú dostávajú masové športy ako futbal či hokej.

Mentálny reštart: Od povinnosti k radosti

Možno najdôležitejšou lekciou, ktorú v zámorí dostala, je prístup k vlastnému telu a psychike.

Priznáva, že v období puberty prechádzala vážnou krízou. Tlak na postavu, nekonečné hodiny v telocvični a pocit, že gymnastika je skôr „povinnosť“ než záľuba, ju takmer priviedli k ukončeniu športovej kariéry.

„V Kanade som sa opäť do gymnastiky zamilovala. Trénerky tu kladú obrovský dôraz na to, že sme v prvom rade ľudia. Ak som chorá alebo zranená, prioritou je liečba, nie tréning cez bolesť. Naučili ma, že deň voľna nie je strata, ale investícia do budúcej sily,“ hovorí Tereza Šaranová.

Tento nový prístup sa ukázal ako kľúčový po jej vážnom zranení chrbta v auguste minulého roka. Kým v minulosti by sa trápila pocitom viny z vymeškaných tréningov, teraz sa po dvojmesačnej pauze vrátila s novým elánom a chuťou bojovať.

V kritických rokoch si často kládla otázku, kým vlastne je bez dresu a náčinia. „Od šiestich rokov bola gymnastika mojou hlavnou identitou. Predstava, že by som s ňou skončila, ma desila – nevedela som, kým by som pre ľudí a pre seba bola.“

Dnes už túto odpoveď pozná. Je ambicióznou študentkou a budúcou lekárkou, pre ktorú je šport vášňou, no nie jedinou definíciou jej hodnoty. Paradoxne, práve toto vedomie jej na súťažnej ploche dodáva pokoj.

Ciele pre rok 2026

Napriek tisíckam kilometrov, ktoré ju delia od domova, Tereza Šaranová hrdo reprezentuje slovenské farby.

ej cieľom pre tento rok je obhájiť pozíciu slovenskej jednotky a úspešne reprezentovať na majstrovstvách Európy a majstrovstvách sveta.

Hoci v kategórii senioriek pribúdajú nové talentované pretekárky z juniorskej úrovne, Tereza sa zameriava predovšetkým na vlastný progres.

Svoju budúcnosť vidí v lekárskom plášti, no gymnastike chce zostať verná aj po skončení aktívnej kariéry – či už ako trénerka, ktorá bude deťom odovzdávať svoje skúsenosti, alebo ako inšpiratívny vzor pre ďalšie generácie.

(MC), foto: SGF/Andrej Galica (2x – Gymnasta roka 2025, náhľadová snímka na pódiu a spoločná fotografia s Tatianou a Ivanou Motolíkovými), World Gymnastics/FIG (MS 2025 v Riu de Janeiro), @riinufoto_rg via instagram T. Š. (interiérová momentka z prípravy), @photographer___daniel via instagram T. Š. (exteriérová snímka s modrou stuhou) a archív SGF (Miss Valentine 2026 v Tartu)