Vlani na jeseň kreovaný Športový arbitrážny tribunál, ktorý vznikol pri Slovenskom olympijskom a športovom výbore na základe Zákona o športe, má právomoc riešiť spory medzi športovcami a športovými organizáciami, ako aj disciplinárne previnenia, ktoré vzniknú pri porušení pravidiel alebo etických noriem či rozhodnutiami orgánov.
Na Valnom zhromaždení Slovenskej gymnastickej federácie 26. apríla 2026 v Bratislave sa okrem iného udialo schválenie nových Stanov SGF. Veľmi dôležitou súčasťou je uznanie nového orgánu a podriadenie sa jeho jurisdikcii.
Čo to však znamená v bežnej športovej praxi? Aké práva a povinnosti vyplývajú individuálnym aj kolektívnym členom i samotnej organizácii z ukotvenia ŠAT SOŠV v stanovách? A ako vlastne Športový arbitrážny tribunál funguje v prípade riešenia sporov?
Odpovede nielen na tieto otázky pre nás pripravil ten najfundovanejší odborník: profesor JUDr. Tomáš GÁBRIŠ, PhD., LLM – predseda ŠAT SOŠV.

Ilustračné foto: SOŠV/ENVATO
1. Úvod: Nová éra slovenskej športovej justície
Zriadenie Športového arbitrážneho tribunálu (ŠAT) pod záštitou Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) predstavuje prelomový moment v evolúcii slovenskej športovej kultúry.
ŠAT nie je len ďalšou komisiou; je to exkluzívny garant integrity a nezávislý odborný pilier, ktorý chráni férové prostredie nielen na ihriskách, ale aj v administratívnych procesoch. Táto inštitúcia prináša do slovenského športu stabilitu a moderné štandardy, ktoré zabezpečujú, že práva sú chránené nestrannými expertmi na športové právo.
ŠAT je spravovaný päťčlenným predsedníctvom, ktoré dohliada na jeho funkčnosť, prijíma sťažnosti na prieťahy alebo na jednotlivých rozhodcov a prijíma interné predpisy tribunálu.
Samotné spory rozhodujú rozhodcovia, ktorých si sporové strany vyberajú zo zoznamu. Osobnosti do zoznamu rozhodcov navrhujú členovia SOŠV. Každý môže navrhnúť zaradiť do zoznamu až troch rozhodcov, z ktorých aspoň jeden musí byť schválený aj zástupcom športovcov. Komisia športovcov SOŠV môže aj samostatne navrhovať ďalšie osobnosti na ich zaradenie do zoznamu rozhodcov. Rozhodcovia musia byť nezávislí a nezaujatí, a je možné ich zaujatosť namietať.
Administratívnu agendu a komunikáciu so stranami zabezpečuje tajomník ŠAT.
2. Prečo ŠAT namiesto bežných súdov a orgánov národných športových zväzov?
Riešenie konfliktov cez všeobecné súdnictvo je v dynamickom prostredí športu často nevhodné pre jeho formálnu rigiditu a dĺžku trvania konaní. ŠAT funguje ako vysoko efektívny mechanizmus s tromi kľúčovými benefitmi:
Riešenie sporov orgánmi národných športových zväzov zase kladie nároky na každý zväz v tom, že si musí vytvoriť a udržať funkčné viaceré príslušné orgány vrátane inštancií pre disciplinárne konania.
Zväz si často vytvára vlastné disciplinárne komisie, odvolacie komisie, revízne komisie a rozhodovacie rady. Prípadne úlohy orgánu pre riešenie sporov plní výkonný výbor, čím sa de facto vo zväzoch kumuluje výkonná moc so súdnou.
Udržať tieto orgány funkčné a nezávislé je pritom najmä v menších a stredne veľkých zväzoch problematické, keďže často nemajú k dispozícii dostatok ochotných odborníkov, ktorí by tieto funkcie zastávali.

Ilustračné foto: Unsplash.com/Sasun Bughdaryan
3. Čo všetko ŠAT rieši? Praktické príklady:
Právomoc ŠAT je komplexná a pokrýva širokú agendu, ak ju športová organizácia zakotví vo svojich predpisoch.
4. Procesné garancie a povinnosti
Konanie pred ŠAT je postavené na princípoch spravodlivého procesu.
Vaše procesné garancie:
Vaše strategické povinnosti:

Ilustračné foto: Unsplash.com/Astrid Schaffner
5. Stručný sprievodca priebehom konania
Cesta k verdiktu je priamočiara a transparentná:
6. Špeciálna situácia: Keď rozhodujú minúty (Zrýchlené konanie)
Pre prípady, pri ktorých by aj dni znamenali nenapraviteľnú ujmu (napríklad absenciu na súťaži), ŠAT ponúka režim zrýchleného konania:

Ilustračné foto: Unsplash.com/Nathanaël Desmeules
7. Transparentnosť a náklady: Čo to stojí?
Poplatky sú štruktúrované tak, aby ŠAT zostal dostupným nástrojom pre každého a zároveň aby filtroval šikanózne a zjavne neopodstatnené podania. Celkové náklady tvoria administratívny poplatok (za začatie konania), ktorý sa hradí dopredu, a trovy konania (odmena rozhodcu, náklady na svedkov či znalcov), ktoré sa vyčísľujú po skončení konania a zásadne ich znáša neúspešná strana.
Pravidlá na určenie výšky poplatku za konanie

Dôležitý strategický bod: Neúspešná strana môže byť rozhodnutím zaviazaná k náhrade nákladov úspešnej strane, čo motivuje k férovému a dôvodnému vedeniu sporov.
Dôležitým praktickým aspektom, ktorý by mali účastníci konania poznať, je aj ďalšia nákladovosť celého procesu. Základná odmena rozhodcu za konanie (pri sporoch s hodnotou do 10 000 eur alebo v prípadoch, kde nie je možné hodnotu sporu určiť, t. j. napríklad pri disciplinárnych konaniach) je stanovená na 150 eur.
V záujme čo najnižších nákladov sa účastníkom konania odporúča, aby sa vopred dohodli na osobe jedného spoločného rozhodcu. Ak sa strany na mene konkrétneho odborníka zhodnú, trojčlenný senát sa vôbec netvorí a vec rozhoduje len tento jeden určený samorozhodca.
Pre účastníkov konania je tento postup finančne výhodnejší, pretože v rámci konečného vyčíslenia trov konania zaplatí neúspešná strana odmenu len jednému rozhodcovi namiesto troch. Dohoda na samorozhodcovi tak predstavuje najrýchlejšiu a najlacnejšiu cestu k získaniu záväzného rozhodnutia, pričom sa zachováva vysoká odborná úroveň procesu.
Pravidlá na určenie výšky odmeny rozhodcu

8. Záver: Spoločný záväzok k fair play
Športový arbitrážny tribunál nie je represívnym nástrojom, ale exkluzívnou službou pre športovú komunitu. Je to inštitúcia, ktorá garantuje, že o vašom osude rozhodne odbornosť a pravda, nie funkcionárska svojvôľa či zdĺhavá byrokracia.
Rešpektovaním autority ŠAT spoločne budujeme slovenské športové prostredie, ktoré je transparentné, profesionálne a v ktorom sa každý môže spoľahnúť na spravodlivý proces. Integrita športu sa netýka len výkonov na ihrisku, ale aj práva, ktoré za ním stojí.

O AUTOROVI
Prof. JUDr. Tomáš GÁBRIŠ, PhD., LLM je popredný odborník na občianske, obchodné, pracovné a športové právo.
V advokácii pôsobí od roku 2008, od roku 2011 ako advokát Slovenskej advokátskej komory. Podieľal sa na príprave Zákona o športe a pôsobil v rekodifikačných komisiách Ministerstva spravodlivosti SR.
Popri advokátskej praxi pôsobí v Ústave štátu a práva SAV a je profesorom Právnickej fakulty Trnavskej univerzity.
V januári na seminári trénerov SGF v x-bionic® sphere v Šamoríne ako školiteľ priniesol odborný pohľad na právne aspekty športu. Významnou mierou prispel k tvorbe Stanov SGF a aj priebežne našej federácii pomáha pri koncipovaní a pripomienkovaní právnych dokumentov.
Minulý rok v októbri sa profesor Tomáš Gábriš stal prvým predsedom ŠAT SOŠV.
Náhľadová fotografia a snímka Tomáša Gábriša pri menovaní za predsedu ŠAT: SOŠV/Andrej Galica