Prezident SGF Ľuboš Vilček na prelome rokov: V jednote je sila

Pán Vilček, bilancovanie uplynulého kalendárneho roka sotva môžeme začať inak, ako návratom k Osijeku a Manile. Mali ste pred júlovým Európskym olympijským festivalom mládeže interné signály, že by to mohlo dopadnúť medailovo, čo sa športovým gymnastkám napokon podarilo dokonca až trojnásobne?

Dúfali sme, že šanca existuje, ale nechceli sme to zakríknuť a verejnými vyhláseniami dostať dievčatá pod zvýšený tlak. Bolo až nepredstaviteľné, že malé Slovensko dokáže dosiahnuť taký obrovský úspech, ktorý zarezonuje v celom gymnastickom svete.

Nešlo pritom len o tie medaily, ale aj o výkony Lucie Piliarovej a vlastne celého čisto detvianskeho družstva dotvoreného Nelou Ostrihoňovou a Lilly Murínovou. Zrodil sa silný tím, čo nás veľmi teší.

Nemenej to, že všetky tri budú mať v roku 2026 podporu aj od Národného športového centra v hlavnom programe Elit, pričom ďalší štyria gymnasti z iných sekcií sú zaradení do projektu Identifikácia športových talentov NŠC.

Kľúčovú zásluhu nielen na týchto výsledkoch Piliarovej, Ostrihoňovej a Murínovej má trénerka Katarína Krekáňová.

Dlhodobo ma upozorňovala na kvalitatívny rast dievčat pod jej vedením. Pred EYOF presne namodelovala situácie podľa žrebu skupín a sledov. Do posledného detailu nastavila svoje zverenky na konkrétny súťažný program. Bol to prejav profesionality. Úspech prišiel a vždy je to trochu aj o šťastí, ale šťastie praje pripraveným. Nuž a dievčatá boli pripravené výborne.

Piliarová to vyšperkovala ziskom striebra na bradlách a prienikom do Top 10 viacboja na novembrových juniorských majstrovstvách sveta. Na Filipínach pritom nastúpila aj proti súperkám starším o rok a pol a ešte nad európsky rámec. Navyše, v tomto prípade nemala ani priamu oporu v prítomnosti kamarátok Nelky a Lilly.

Manila bola čerešničkou na torte. Síce sme aj pod vplyvom výsledkov z prípravných podujatí vedeli, že Lucka disponuje veľkou kvalitou a formou, ale bolo nám jasné, že potvrdiť to v konkurencii najlepších mladých gymnastiek z celého sveta bude veľmi ťažké.

O to viac, že príprava neprebiehala ideálne. Na sklonku sezóny sa už ozývali nejaké tie zranenia, vyskytli sa jesenné choroby a bol to druhý vrchol sezóny, čo býva nesmierne náročné. Katke Krekáňovej sa však opäť podarilo namiešať správnu tréningovú záťaž a premietlo sa to do velikánskeho úspechu.

Nečudo, že už teraz netrpezlivo vzhliadame k majstrovstvám Európy junioriek, ktoré budú spoločne s kontinentálnym šampionátom dospelých v auguste v chorvátskom Záhrebe. V zmysle odovzdávania štafety ma mimoriadne teší, že sme sa dohodli na pokračovaní kariéry olympioničky Barbory Kundrát, za slobodna Mokošovej, v ktorej dievčatá môžu nájsť cennú oporu, inšpiráciu a zdroj skúseností.

Zľava Nela Ostrihoňová, Lucia Piliarová a Lilly Murínová s trénerkou Katarínou Krekáňovou. Foto: SGF/SPR media/Ján Súkup

OBETAVOSŤ JEDNOTLIVCOV

Bezprostredne po návrate výpravy z Manily vzbudili ohlas aj mimo gymnastického a športového prostredia trénerkine priamočiare sťažnosti na podmienky.

Všetci vieme, že podmienky nie sú ideálne. Pri tých vyjadreniach zohrali veľkú rolu aj emócie. Keď sa tréner chce venovať svojmu poslaniu naplno, zasahuje to do jeho súkromného života, nemá čas na seba a blízkych, často musí ísť cez zaťaté zuby. Raz sa to musí prejaviť.

Nie je to záležitosť jedného mesiaca. Ani roka či dvoch. Je to dlhodobý problém, ktorý trápi slovenskú gymnastiku a šport všeobecne. Samozrejme, snažíme sa o zlepšenie. Hlavným pilierom však stále zostáva obetavosť jednotlivcov.

Do akej miery ste tie otvorené vyjadrenia vnímali ako kritiku federácie, ktorej ste prezidentom?

Máme veľmi obmedzené možnosti a je to v porovnaní s inými federáciami či zväzmi zvýraznené aj špecifikom, ktoré si málokto zvonka uvedomuje. Združujeme až osem odvetví, o ktoré sa z pridelených financií od rezortného ministerstva musíme postarať.

Usilujeme sa rozdeľovať prostriedky proporčne a spravodlivo. Predsedovia sekcií majú svoje predstavy a požiadavky, ale tie, chtiac-nechtiac, treba okresávať a financovať iba to najnevyhnutnejšie.

Nie je však pravda, že v rámci našich obmedzených možností klubom materiálne a finančne nepomáhame. Napríklad teraz sme zaplatili  44-tisíc eur za 28 metrov tumblingovej dráhy SPIETH, ktorú distribuujeme do klubov, v ktorých sa pripravujú reprezentanti v športovej gymnastike.

Naprieč sekciami SGF sú hlavnými zložkami podpora trénerov a rozhodcov, podpora reprezentácie a podpora mládeže. Žiaľ, ukazuje sa, že nemáme na to, aby sme dostatočne saturovali všetky naraz. Potrebujeme si vytýčiť strategické smerovanie a postupne ho napĺňať.

Trénerka Katarína Krekáňová s Luciou Piliarovou po MSJ. Foto: SGF/SPR media/Andrej Galica

Vráťme sa, ak nedbáte, k vyjadreniam Kataríny Krekáňovej. Ako to vlastne bolo s tými výpoveďami pre trénerov? V kontexte čerstvých úspechov vyznela táto informácia veľmi paradoxne a explozívne.

Máme zamestnaných trénerov Regionálnych gymnastických centier talentovanej mládeže. Prvé vzniklo v roku 2008, nastavili sa určité kritériá. Na začiatku sa sledovalo ich plnenie, ale postupne ten systém kontroly upadal, pretože nebol človek či inštancia na priebežné vyhodnocovanie prínosov a stanovovanie toho, čo treba zmeniť a zlepšiť. Pomaličky sa nabaľovali ďalšie RGCTM a vytrácal sa prehľad.

Proces reorganizácie sa začal už pred troma, štyrmi rokmi. Nebola to teda nejaká náhla myšlienka. Len pokračujeme v tom, čo sa začalo a nedokončilo.

Diskutovalo sa o možnostiach a postupne sme dospeli k modelu, že tréneri a trénerky by mali prejsť na živnosť, respektíve by boli priamo financované centrá podľa plnenia kritérií. Ušetrili by sa tým určité financie a ich prerozdeľovanie by bolo efektívnejšie. Hlavne by sme však súbežne stanovili nové pravidlá fungovania RGCTM a ich trénerov s dôrazom na pravidelné vyhodnocovanie činnosti.

Zo zákulisia brífingu po EYOF. Foto: SGF/SPR media/Ján Súkup

ROZHODNE VALNÉ ZHROMAŽDENIE

Čo sa vlastne v tejto medializovanej záležitosti udialo na prelome novembra a decembra?

Pôvodne sme sa dohodli na výpovediach všetkým trénerom aj s nárokom na odstupné, aby sme mohli zaviesť úplne nový systém. Výkonný výbor SGF to odsúhlasil.

Návrh znel, že v okamihu, keď tréneri RGCTM dostanú výpovede, uzatvoríme s nimi zmluvy ako so športovými odborníkmi, respektíve so živnostníkmi. Mnohí tie živnosti aj majú zriadené. V princípe by sa pre nich nič nezmenilo, objem peňazí by dostávali približne rovnaký.

Tento prechodný stav mal trvať maximálne rok, potom by sme to vyhodnotili. Považujem za veľkú škodu, že to napokon neprebehlo takýmto spôsobom.

Dopovedzme však, že výpovede pre trénerov RGCTM sa napokon zrušili. Dospeli ste k tomu, že rozhodnutie ponecháte na valné zhromaždenie, ktoré je naplánované na apríl.

Bude najspravodlivejšie, keď zástupcovia všetkých sekcií a štatutári klubov určia, akým spôsobom to vyriešime. Chápem, že ten proces je bolestivý. Z mnohých dôvodov je však nevyhnutný pre trvalú udržateľnosť.

Na Slovensku máme takmer 400 gymnastických trénerov a každý by mal mať právo po splnení kritérií sa uchádzať o post zamestnanca RGCTM, respektíve zmluvne viazaného športového odborníka. Dodať treba aj to, že možnosť sa doteraz týkala len dvoch sekcií: športovej gymnastiky mužov a športovej gymnastiky žien.

Je potrebné, aby do procesu reorganizácie vstúpili všetky sekcie SGF s rovnakými možnosťami. Nezabúdajme, že RGCTM sú o talentovanej mládeži a jej podpore. Musí nám ísť o rozširovanie členskej základne, hľadanie a podporu talentov a vzbudzovanie záujmu o gymnastiku.

Reprezentácia by nemala byť týmto procesom zaťažená a najmä by sme to nemali miešať. Byť v reprezentácii je pre každého športovca méta, ku ktorej má smerovať príprava a jeho pôsobenie v gymnastike. Na podporu a vôbec celé fungovanie reprezentačných tímov by mali byť určené cielenejšie nástroje. Či už sa jedná o interné, alebo externé zdroje.

Komunita to možno až tak nevníma, ale federácia pracuje aj na získavaní doplnkových prostriedkov zo zdrojov Slovenského olympijského a športového výboru a jeho nadácie, programov spomenutého Národného športového centra, Fondu na podporu športu či novšie formou Top tímu alebo projektu Generácia Olymp  pod hlavičkou Ministerstva cestovného ruchu a športu SR.

Katarína Krekáňová verejne poukázala na nevyhovujúce podmienky. Foto: SGF/SPR media/Andrej Galica

KONŠTRUKTÍVNA KRITIKA

Vo funkcii ste od októbra 2024. Do akej miery vaše plány narazili na realitu?

Moje prvotné nadšenie, pochopiteľne, trošku opadlo, ale táto práca ma stále veľmi baví. Priznávam – myslel som si, že zavádzanie zmien bude o čosi jednoduchšie. Asi je to tým, že som celý život pôsobil v súkromnom sektore, kde sú pravidlá jasnejšie a predsa len voľnejšie.

Tým, že ako federácia dostávame väčšinu peňazí od štátu, tie pravidlá v našej sfére sú často nezrozumiteľnejšie a zväzujúcejšie. Pomaličky sa však prepracúvame k tomu, aby sa financie dostávali do správnych rúk a boli využívané presne na to, na čo ich ten šport potrebuje.

Čisto za seba: v čom po vyše roku na poste prezidenta SGF vidíte najväčšie rezervy?

Som človek, ktorý je zvyknutý pracovať, pracovať a pracovať. Tým, že tej práce je tak veľa, nezostáva čas na komunikáciu. V tom vidím môj veľký nedostatok. Žartujem, že by som potreboval hovorcu. Nie pred kamery, ale na komunikáciu mimo valných zhromaždení, výkonných výborov či telefonátov a mailov so štatutármi klubov.

Dvere sú u mňa vždy otvorené a nikdy sa nestalo, že by som na telefonát alebo mail nezareagoval, niet však nad osobný kontakt. Dal som si teda na rok 2026 cieľ rozšíriť môj komunikačný záber, častejšie navštevovať gymnastické kluby, rozprávať sa s bežnými trénermi a členmi, ktorí často nevedia, čo vlastne federácia robí a aké možnosti prináša.

Vyplynulo to čiastočné opadnutie vášho prvotného nadšenia aj z negatívnych spätných väzieb?

Ohlasy sú prevažne priaznivé a dodávajú mi energiu. Vždy sa nájde zopár nespokojných a netvrdím, že nemôžu mať pravdu. Som prístupný kritickým hodnoteniam našej činnosti. Nestačí však povedať, že toto či tamto sa robí zle. Oceňujem, keď nasleduje návrh, ako by sa to mohlo a malo robiť dobre. Kritika musí byť konštruktívna, inak nemá zmysel. Žiaľ, tej konštruktívnej kritiky je veľmi málo – skôr sú to osočovania a polopravdy. Mrzí ma to, ale bol som na to pripravený.

Prezident SGF Ľuboš Vilček. Foto: SGF/SPR media/Adam Kováč

INVESTÍCIA DO PROJEKTU

Aj na to, že na októbrovom mimoriadnom Valnom zhromaždení SGF per rollam neprejde projekt Hangár v Turčianskych Tepliciach, ktorého koncipovaniu ste venovali veľa času a nasadenia?

Pre mňa to bolo odzrkadlenie toho, že pripravení ešte nie sme ako komunita. Ukázalo sa, že to chce veľa trpezlivosti a argumentovania. Považujem za žiaduce a správne, že o takto zásadných veciach rozhoduje Valné zhromaždenie. Je to transparentné a demokratické.

Je to asi ten najpodstatnejší základ fungovania federácie. K nemu patrí uvedomenie si, že nemôžeme na nikoho ukazovať prstom a vyhadzovať mu na oči, ako hlasoval. Je to jeho postoj a právo.

Toto je to najdôležitejšie. Vnútorne s tým nemusím súhlasiť, ale výsledok hlasovania vždy akceptujem a rešpektujem. Týmto sa pre mňa práca na budovaní infraštruktúry vlastne len začína.

Odmietnutie projektu Hangár v Turčianskych Tepliciach je zjavne mrzuté aj v kontexte neutešeného stavu gymnastickej infraštruktúry.

My sme úplne na začiatku. Nemáme vytypovanú ani len orientačnú lokalitu, nemáme vyhliadnutý pozemok, nemáme štúdiu, tobôž projekt, nemáme predstavu, čo by sme vlastne chceli. Treba na tom začať pracovať, ale reálne si to vyžaduje celého človeka.

Spoľahlivo vieme akurát to, že jedna súťažná hala s vyhovujúcimi parametrami a dostatočnou kapacitou pre všetky naše športy je nemysliteľná. Musíme ísť cestou menších hál, primárne tréningových.

Prvý krok je presvedčiť členskú základňu, že potrebujeme investovať do projektu, z ktorého by sme unifikovane mohli vychádzať: či už federácia alebo nejaké občianske združenie trebárs z Popradu. Keď mesto či obec poskytne pozemok a vy máte pripravený projekt, môžete začať pracovať na jeho realizácii.

Bez pripraveného projektu sa nikdy nepohneme zo štartovej čiary, lebo iba na jeho základe sa dá zapájať sa do výziev na výstavbu infraštruktúry, oslovovať so žiadosťami a zámermi štátne inštitúcie a orgány, samosprávy, potenciálnych partnerov.

Kameňom úrazu býva vlastné spolufinancovanie do výšky 30 %, čo pre kluby pri rozsahu takýchto projektov nie je malá položka.

Súhlasím, že mnohých odrádza práve tento faktor, ale federácia sa dokáže zaangažovať. Je však nevyhnutné, aby sme vedeli, za čo platíme:  že tie vybudované priestory za takých a takých podmienok budeme môcť využívať napríklad pre potreby reprezentácie a organizovania súťaží v gymnastických športoch. Hlavnou premisou by mal byť fakt, že peniaze, ktoré gymnastika dostáva, by mali zostať v gymnastických rukách.

Základom je investícia do projektu. Foto: SGF/SPR media/Andrej Galica

KONTINUITA SPOLUPRÁCE S KÚPEĽMI

Neradno zabúdať, že jedna vec je postaviť halu – ani to vôbec nejde lusknutím prstov – a druhá dokázať utiahnuť jej prevádzku.

Aj v tomto smere sa mi projekt Hangár páčil, lebo Moderné kúpele Turčianske Teplice i sídelné mesto Turčianske Teplice boli nášmu zámeru naklonené. Vedeli by sme spolupracovať a tú halu uživiť.

Od radnice sme mali prísľub oslobodenia od miestnych daní, kým splatíme úver. Mesto by tam robilo aj podujatia na komerčnej báze, čo by nám prinieslo časť prostriedkov na splácanie úveru. Navyše, tým, že by sme mali Hangár vo vlastníctve, mohli sme žiadať peniaze na rekonštrukciu od Fondu na podporu športu alebo cez iné príslušné projekty.

Momentálne platíme tretím stranám okolo 2000 eur mesačne za skladovanie náradia a materiálu v majetku federácie. Ak by sme ho presunuli do Hangáru, len počas ôsmich rokov splácania úveru by to znamenalo úsporu takmer 200-tisíc eur...

V neposlednom rade by sme spojenie s kúpeľmi ako naším strategickým partnerom zásluhou tejto haly pozdvihli vďaka symbióze tréningových a regeneračných možností. Viem si dobre predstaviť, ako by kúpele mohli ťažiť z takéhoto športového zázemia vo svojej bezprostrednej blízkosti.

Hangár mohol slúžiť ako hala pre všetky sekcie SGF. Dal sa kúpiť za relatívne slušný peniaz a nachádza sa v strede Slovenska, čiže by bol aj geograficky spravodlivo dostupný. Napriek tomuto konkrétnemu nezdaru to stále považujem za model, od ktorého by sme sa alternatívne mohli na úrovni federácie, ale aj v menšom na úrovni klubov odpichnúť.

Bez ohľadu na neschválenie projektu Hangár pretrváva strategické partnerstvo s Modernými kúpeľmi Turčianske Teplice, ktoré ste ohlásili v septembri. Ako ho budete rozvíjať?

Skúšobná fáza zľavového Balíka gymnasta uplynula k 23. decembru. Na začiatku nového roka si s vedením kúpeľov sadneme, vyhodnotíme si poznatky a dohodneme sa na detailoch zachovania kontinuity.

Kúpele poskytujú všetko, čo naši gymnasti potrebujú na udržanie vyhovujúceho zdravotného stavu a mentálnej pohody: liečebné procedúry, podmienky na rehabilitáciu a regeneráciu, prostredie na psychické pookriatie.

Dvanásteho decembra sme práve na pôde Moderných kúpeľov Turčianske Teplice zorganizovali naše koncoročné stretnutie. Nieslo sa v príjemnej atmosfére, ľudia boli uvoľnení, milo ma to prekvapilo. Odreagovali sme sa, zrelaxovali, viedli sme prínosné rozhovory.

Udržiavanie vyhovujúceho zdravotného stavu aj mentálnej pohody. Foto: SGF/SPR media/Roman Benický

DÔLEŽITÝ JE VÝSLEDOK

Už ste spomenuli špecifikum spočívajúce v tom, že SGF združuje osem sekcií. Určite nie je ľahké skĺbiť ich fungovanie tak, aby žiadna nemala subjektívny či nebodaj oprávnený pocit opomínania a krivdy.

Stačí si uvedomiť, že každý šport, ktorý zastrešujeme, potrebuje vlastnú infraštruktúru a náradie, vlastných trénerov, vlastných rozhodcov, vlastných funkcionárov. Môj sen je, aby to nebolo o športovej gymnastike či modernej gymnastike, ale o našej gymnastike ako takej – aby sme boli jednotní. Tvrdenie, že v jednote je sila, znie ako klišé, nevzniklo však nepodložene.

Čo sa vzhľadom na konšteláciu javí ako ťažké, to nám v konečnom dôsledku môže pomôcť. Je nás dovedna 7000, ako celok sme veľká federácia. Môžeme na tom stavať náš výtlak, význam a rešpekt od vonkajšieho prostredia. Pod podmienkou, že budeme jednotní.

Na zloženie výkonného výboru ste nemali dosah. Členovia vzišli z návrhov jednotlivých sekcií: sú to ich predsedovia a predsedníčky. Ako ste si s nimi sadli a ako si oni a ony sadli navzájom?

Nesmierne ma teší, že sa nám spolupracuje naozaj dobre. Zasadnutia výkonného výboru bývajú náročné, ale korektné. Niekedy sa aj zaiskrí, vždy však v medziach slušnosti. Dôležitý je výsledok, nie cesta, ktorá k nemu vedie. Vieme sa dohodnúť.

Nehodlám určovať, čo v minulosti bolo dobré a čo zlé. Hovorím, že to musíme upratať a urobiť nanovo, prispôsobiť sa dobe, fungovaniu toku financií. Potrebujeme to preniesť do stanov, interných predpisov, vykonávacích smerníc, súťažných poriadkov a ďalších základných dokumentov.

A pri tejto príležitosti opakujem: SGF kedysi začínala ako športová gymnastika mužov a športová gymnastika žien. Teraz má tých sekcií osem. Všetko, čo som vymenoval, a ešte omnoho viac, je teda krát osem.

Olympionička Barbora Kundrát pokračuje v kariére. Foto: SGF/SPR media/Andrej Galica

ZVYŠENÝ KREDIT SEKRETARIÁTU

Pri koordinovaní, manažovaní a zlaďovaní je priam kardinálna činnosť sekretariátu SGF. Považujete ju za stabilizovanú a uspokojivú?

Sekretariát pod vedením generálnej sekretárky pracuje nonstop a s vypätím všetkých síl. Potrebovali by sme personálnu vzpruhu, ale sme veľmi limitovaní financiami a tabuľkami: čo si vieme dovoliť, koho môžeme zamestnať, akým spôsobom sa dokážeme posilňovať.

Keď sa niekto niečo naučí a je šikovný, tak prichádzajú ponuky a prirodzené obmeny personálu, lebo za peniaze, ktoré sme schopní zaplatiť, nevieme toho človeka udržať, akokoľvek by sme si to želali.

Sekretariát však klape a jeho prostredníctvom podávame pomocnú ruku každej sekcii, každému klubu, každému športovcovi. Dokážeme promptne a erudovane reagovať na ich problémy a požiadavky. Aktuálnym dôkazom progresu a pridanej hodnoty je pripravovaný gymnastický týždeň v Šamoríne, ktorého súčasťou bude seminár pre trénerov všetkých sekcií SGF ako platforma na splnenie zákonnej povinnosti pravidelne si obnovovať licenciu.

Kredit sekretariátu SGF zvýšila skutočnosť, že jeho šéfku Silviu Ruščinovú zvolili na novembrovom Kongrese European Gymnastics v Prahe do kontrolnej komisie.

Teší ma, že Silvia získala túto pozíciu. Je to ďalší krôčik k tomu, aby sme lepšie videli a vedeli, ako vlastne funguje EG, aké sú možnosti napríklad žiadať o materiálno-technické vybavenie alebo sa uchádzať o usporiadanie medzinárodných súťaží. Ona bude v styku s tým, čo je najdôležitejšie: financovanie EG a kontrola zasadnutí EG.

Generálna sekretárka SGF Silvia Ruščinová. Foto: SGF/SPR media/Andrej Galica

Z podobného súdka bolo veľkým sklamaním, že takisto na Kongrese EG v Prahe neprešla kandidatúra medzinárodného rozhodcu Ľuboša Rupčíka do technickej komisie mužskej športovej gymnastiky.

To sklamanie bolo obrovské a najmä nečakané, lebo pán Rupčík je veľký odborník, čo absolútne nik v gymnastickom svete nespochybňuje. Prizývajú ho na olympijské hry, majstrovstvá sveta aj Európy, najvýznamnejšie podujatia. Nedeje sa to z iniciatívy SGF, ale na podnet World Gymnastics či European Gymnastics.

Bolo preto veľkým prekvapením, že sa nedostal do technickej komisie MAG EG. Zároveň je to pre nás akýsi varovný prst, že sa musíme ešte viac medzinárodne angažovať, chodiť na súťaže, rozprávať sa s činovníkmi národných aj nadnárodných organizácií.

Na ostatnom výkonnom výbore som deklaroval, že urobím všetko pre to, aby Ľuboš Rupčík v budúcnosti v EG alebo WG pôsobil. Nebolo by to len v prospech slovenskej gymnastiky, ale aj svetovej, lebo by to bol odborník na správnom mieste.

Cez jeho osobu sa dostávame k bilančnému hodnoteniu práce a výsledkov ďalších sekcií popri športovej gymnastike žien, keďže je predsedom sekcie ŠGM.

Sekcia ŠGM môže slúžiť ako príklad odovzdávania a preberania funkcie predsedu. Na prácu predchádzajúceho skúseného predsedu Martina Zvala plynulo nadviazal ďalší skúsený odborník Ľuboš Rupčík.

Chlapcov, žiaľ, máme ako šafranu, lebo je to náročný šport, do ktorého sa mladí chalani nehrnú. Tí, čo pri ňom vydržia, majú čo robiť predovšetkým po príchode do veku, keď prípravu treba skĺbiť so študijnými alebo pracovnými výzvami.

O to viac si vážim prácu ľudí v sekcii: že vedia pospájať všetky tie dôležité veci, ktoré vo výsledku prinášajú kvalitné výkony našich športových gymnastov.

Sebastián Stračina tento rok ako finalista koňa s držadlami na EYOF (8. miesto) a účastník MSJ ukázal, že môže konkurovať aj na svetovej úrovni. V jednom aj v druhom prípade mal pritom trochu smolu v podobe úspechov Detvianok, nezaslúžene zostal v ich tieni. Sám však dosiahol veľké úspechy, patrí mu gratulácia a obdiv.

Sebastián Stračina. Foto: SGF/SPR media/Roman Benický

POKUSY O OLYMPIJSKÚ ÚČASŤ

Olympijským športom je aj moderná gymnastika. Pre vás je výnimočná tým, že ste kedysi boli na čele príslušnej sekcie.

Je to sekcia, z ktorej si ostatné môžu brať príklad v zmysle disciplíny a plnenia administratívnych úloh. Predsedníčka Lucia Babjaková sa do toho rýchlo dostala a vnáša jasný systém a víziu smerovania modernej gymnastiky. Páči sa mi jej pozitívny a optimistický prístup a najmä práca nielen pre modernú gymnastiku, ale pre celú Slovenskú gymnastickú federáciu.

Výhľadovou novinkou je, že kedysi sme mali zaužívané spoločné majstrovstvá Česko-Slovenska a teraz sa k tomuto modelu vraciame. Tento rok sa šampionát uskutoční v Brne, v roku 2027 by ho mali hostiť Bratislava, Nitra alebo Košice – to utrasieme neskôr. Naša spolupráca s Českou gymnastickou federáciou je vzorná a netýka sa to len tejto sekcie.

Zo športového hľadiska som rád, že sa nám po dlhých rokoch utvoril tím na seniorské spoločné skladby, ktorý už má nacvičené dve zostavy s jasnými tohtoročnými cieľmi v podobe majstrovstiev Európy v máji vo Varne a majstrovstiev sveta v auguste vo Frankfurte. Netajím, že je to moja srdcovka.

Tereza Šaranová trénuje v Kanade, ale stále si nachádza priestor a chuť reprezentovať, čo je dobré, lebo skúsenosť sa nedá nahradiť. Zároveň sa nám pekne formujú juniorky. Celá táto sekcia veľmi narástla v zmysle počtu členiek. Trénerky sa vzdelávajú a máme aj veľa rozhodkýň na medzinárodnej úrovni.

Myslím si, že moderná gymnastika je ďalší ašpirant na olympijskú účasť. V súvislosti s rokom 2028 to možno napokon zostane len v štádiu pokusu, ale som na 100 percent presvedčený, že v roku 2032 tam už budeme.

Tereza Šaranová na MS 2025 v Riu de Janeiro. Foto: World Gymnastics

Bude už v Los Angeles 2028 skokanka na trampolíne Kristína Kusnyírová?

V kútiku duše verím, že je to možné, hoci Kristínka ešte má pred sebou veľmi, veľmi dlhú cestu. Trampolínová sekcia je útla, ale prináša nám radosť. Je názornou ukážkou toho, ako to celé funguje na zanietenosti jednotlivcov. Miroslav Parnai je predseda tejto sekcie, tréner, rozhodca, organizátor, popularizátor... Dlhodobo je to neudržateľné.

Vítam preto, že pomáhať začali aj niektorí rodičia, ktorí mali skúsenosti s gymnastikou. Pod tou sekciou sa nenápadne začína tvoriť skupina spriaznených ľudí. Majú záujem o trénerské licencie, rozhodcovské skúšky. My ako federácia im vychádzame v ústrety. Veľmi chceme pomôcť aj kúpou ďalšej profesionálnej trampolíny, máme to v plánoch kapitálových výdavkov. S jednou trampolínou sa totiž tento šport nedá rozvíjať.

Veľkou pomocou nespochybniteľne je spolupráca s Čechmi, s ktorými majú naši skokani na trampolíne dlhodobé priateľstvá.

Prínos začína byť obojstranný, lebo aj druhá strana je rada, že u nás vyrastá kvalitná pretekárka, ktorú môžu mať ako sparingpartnerku na tréningoch a súťažiach.

Pochopiteľne, zabudnúť nemôžem na Daniela Gladsona, ktorý síce žije v Prahe, ale má občianstvo, reprezentuje Slovensko a s Kristínou Kusnyírovou bol v novembri na MS juniorov a mládeže v Pamplone. Možno si niekto povie, že doviezli len 48. a 64. miesto, bola to však ich prvotina a súťažili s pretekármi z krajín so silnou tradíciou a s trampolínou v každom meste. V takejto konkurencii sa bodovo veľmi dobre priblížili k priemeru, nestratili sa.

Ekonomicky síce už teraz mám hlavu v smútku z toho, že MS mládeže 2026 budú v novembri v čínskom Nan-ťingu, ale – jednoducho – musíme tam mať zastúpenie, aby prirodzený vývoj po aprílových ME v portugalskom Portimau neustal.

Miroslav Parnai, jeho zverenka Kristína Kusnyírová a olympionička z Atén 2004 Katarína Prokešová. Foto: archív M. P.

VLASTNÉ PARKOUROVÉ PREKÁŽKY

Skratkovito povedané: na polceste do Číny je azerbajdžanská Gandža, kam SGF v novembri vyslala dovedna desať športových aerobičiek na ME senioriek a junioriek. Aj táto sekcia vedená Lindou Brnovou teda zjavne nestagnuje, skôr naopak.

Samozrejme, takto početná výprava bola spojená s úmernými nákladmi. Slovenské reprezentantky však ukázali potenciál a dosiahli výsledky k svojej aj našej spokojnosti. Veď vybojovali štyri umiestnenia v Top 15.

Pevne verím, že naša najlepšia aerobička súčasnosti Alenka Učňová, ktorá v Gandži vyrovnala dvojnásobný rekordný výsledok na ME v podobe 14. miesta terajšej trénerky reprezentácie Anity Lamošovej, bude pokračovať vo svojej kariére.

Viem, že študuje náročnú vysokú školu technického smeru a zvažuje, či šport nepôjde bokom. Dúfam, že to ešte aspoň jednu sezónu potiahne a dosiahne nejaký ďalší cenný výsledok.

Alena Učňová so svojou trénerkou Oľgou Kyselovičovou na ME 2025 v Gandži. Foto: SGF

Parkour svojou pouličnou podstatou je nespútaná anarchia, zároveň sa však stáva čoraz vážnejším športom – najnovšie už má aj vlastnú komisiu v štruktúrach European Gymnastics. Navyše, ten náš dosahuje úspechy, akým bola piata priečka Estebana Malagu v speed rune na augustových Svetových hrách v čínskom Čcheng-tu.

Esteban Malaga je jasná špička a parkourista, ktorého nám závidí celý svet. Popri ňom však rastú aj ďalší šikovní chlapci a dievčatá.

Celkovo je to moja veľmi obľúbená sekcia. Vedia sa zomknúť a dohodnúť. Keď sa vyskytne problém, riešia problém, nie egá a banality. Imponuje mi to a vyhovuje. Vďačný som za to v prvom rade predsedovi sekcie Martinovi Csiakimu.

Napriek tomu, že júnové podujatie Slovak Parkour Open poznačilo počasie – najprv úmorné teplo a potom vytrvalý dážď – vládla veľmi dobrá atmosféra.

Parkourová komunita je úžasná aj v tom, že kriticky hľadí na výkony iných len počas plynutia súťaží. Po ich skončení kritika okamžite tíchne a nastupujú vzájomné rady a prejavy podpory. Toto by som chcel vnímať aj pri ostatných sekciách: komunitu, ktorá si vie pomôcť v záujme spoločného napredovania.

V akom štádiu je avizovaný nákup prekážok na paralelné parkourové dráhy?

Verím, že v apríli ich už budeme mať. Materiál je nakúpený, dohodnutý výrobca čaká na úhradu zálohy. Už si tie prekážky nebudeme musieť požičiavať. Najčastejšie to bolo od českých kamarátov na dobré slovo a za drobné protislužby. Preprava nás však vychádzala veľmi draho. Odteraz budeme mať vlastné prekážky.

Štvrtý ročník Slovak Parkour Open bude 12. – 14. júna znova uprostred modernej štvrte Eurovea v rámci nového downtownu Bratislavy. Kam plánujete situovať spoločné majstrovstvá Slovenska a Česka, ktoré vlani v decembri hostila Plzeň?

Do Popradu. Je tam veľmi silný klub SkillLab okolo dobrého, šikovného a nadšeného človeka Tomáša Maníka, ktorý sa podujal, že šampionát bývalých federálnych krajín zorganizuje. Ešte uvidíme, či to bude v novembri alebo v decembri – v závislosti od definitívneho termínu majstrovstiev sveta v Číne a po dohode parkourových sekcií Česka a Slovenska.

Esteban Malaga pred Slovak Parkour Open. Foto: SGF/SPR media/Adam Kováč

AKTÍVNA JESEŇ ŽIVOTA

Decembrové podujatie Acro Open v Košiciach znamenalo revitalizáciu tohto odvetvia, ktoré má veľký priestor na posun.

Športová akrobacia stála a padala na jednom klube, preto prešľapovala na mieste. Všetko dianie sa koncentrovalo na jednu-dve pretekárky, čo sa negatívne prejavilo: záujem po Slovensku bol prakticky nulový.

Som veľmi rád, že nová predsedníčka sekcie Eva Szabóová to rozprúdila, aktívne začala oslovovať kluby, prezentovala im športovú akrobaciu. Pripravila workshopy, na ktoré boli pozvaní odborníci z Azerbajdžanu a Poľska, ľuďom sa to zapáčilo. Vzniklo štyri či päť nových klubov, my sme procesu reštartu pomohli materiálne aspoň drobnosťami za stovky eur, podarilo sa zorganizovať spomenutú súťaž v Košiciach, kde nás potešil počet pretekárok.

Táto sekcia je stále na začiatku a kvitujem, že si to uvedomujú. Veľmi sa mi páči, že sú skromní. Vedia, kde je ich miesto v hierarchii, a čo všetko ešte treba urobiť, aby sa dostali až na piedestál – vychovali nejaké reprezentantky.

Spektrum a kolorit sympaticky dotvára sekcia, ktorú vedie Laura Koštialová. Určením nielen napĺňa heslo, že gymnastika je šport pre všetky športy – rozvíja ho o podotknutie, že gymnastika je šport pre všetkých. Veď táto sekcia to aj má priamo v názve.

S gymnastikou začínajú už troj- či štvorročné detičky a horná veková hranica neexistuje. Keď výprava štyroch desiatok detí z Donaldgymu Ludanice tri dni cestovala autobusom do Lisabonu na World Gym for Life Challenge a družne si spievala Slovenské mamičky, vyžarovala z toho silná energia a naskakovali zimomriavky od dojatia.

Mal som však možnosť spoznať aj úžasné cvičenky v takzvanom zlatom veku z Košíc či Popradu, ktoré pekne pripravujú a predvádzajú svoje vystúpenia. Jubilejný 30. ročník Festivalu pohybových skladieb v Trnave bude pre ne aj akási generálka na októbrový Golden Age Gym Festival vo francúzskom Les Sables d'Olonne.

Stretávajú sa v telocvični, šijú si kostýmy, skladajú sa na letenky a cez gymnastiku typu toho dobrého z bývalých spartakiád sa chodia pozerať po svete namiesto vysedávania u doktorov. Veľmi sa mi páči takéto aktívne prežívanie jesene života. Človek to nemôže nemilovať.

Donaldgym na vlaňajšom Festivale pohybových skladieb v Trnave. Foto: SGF

TOP TÍM FEDERÁCIE

Festival pohybových skladieb a GymGala Show 7. – 8. marca v Trnave ste pred chvíľkou zmienili. Čo zo súťažnej agendy nás ešte čaká na domácej scéne, ak si odmyslíme úplne automatické položky termínovej listiny, ktorými sú národné šampionáty?

Slovak Aerobic Open, Slovak Parkour Open, Slovak Trampoline Open a budeme radi, ak aj Slovak Rhythmic Gymnastics Open. V poslednom vymenovanom prípade by to zrejme bolo na báze podujatia Christmas Nitra. Po dlhých rokoch by sme na Slovensku opäť mali súťaž so štatútom World Gymnastics, donedávna FIG, v modernej gymnastike.

A čo federáciu čaká v administratívnej rovine?

Nezáživná, ale nevyhnutná úradničina. Chceme dať do poriadku všetky dokumenty, v prvom rade Stanovy SGF. Výkonný výbor odobril, že ich ideme urobiť úplne nanovo. Návrhové znenie prejde pripomienkovaním v kluboch a valné zhromaždenie to po doplnení a finálnych úpravách schváli. Alebo zmetie zo stola...

Stanovy sú základ. Následne ideme revidovať všetky súťažné poriadky, ekonomické smernice, rokovací a prestupový poriadok, celé administratívne inštrumentárium... Toto je môj funkcionársky cieľ na rok 2026: aby to bolo uzavreté a mohli sme bez problémov fungovať. Každý si vo všetkých zložkách činnosti jasne bude môcť prečítať, aké sú jeho práva aj povinnosti.

Blížiaci sa trojdňový seminár trénerov SGF v Šamoríne naznačuje, že k tejto sfére chcete pristúpiť dôslednejším a centralizovanejším spôsobom.

Na konci januára a v začiatku februára 2026 sa športový komplex x-bionic® sphere v Šamoríne stane centrom gymnastiky vo všetkých jej podobách. Tento výnimočný týždeň sľubuje spojenie vzdelávania trénerov s bohatou športovou praxou aj s oslavou najlepších výkonov sezóny.

Hlavným pilierom tohto gymnastického festivalu je trojdňový seminár pre trénerov Slovenskej gymnastickej federácie, ktorý sa uskutoční od 30. januára do 1. februára. Tento seminár zaručuje jedinečný a komplexný pohľad na moderné trénerstvo. Témy ako legislatíva, psychológia a antidoping budú doplnené praktickými tréningovými blokmi, čím tréneri získajú aktuálne metodické poznatky a možnosti prepojenia naprieč rôznymi gymnastickými disciplínami.

Seminár trénerov SGF okrem toho umožní splniť si povinnosť obnovy trénerských licencií raz za dva roky. Tento seminár je aj ideálnou príležitosťou na aktualizáciu informácií a nadobudnutie prehľadu o platnosti licencií. V rámci tohto kroku sa pripravuje aj prechod na digitálne spravovanie evidencie v databáze KŠIS, čím sa uzavrie analógová éra.

Seminár predstavuje skvelý krok smerom k dôslednejšiemu a centralizovanejšiemu prístupu k vzdelávaniu trénerov a rozhodcov. Po predchádzajúcom stagnovaní v tejto oblasti sme na prahu novo otvorených možností, ktoré nám pomôžu nielen zlepšiť vzdelávanie, ale aj posilniť vzájomné prepojenie a spoluprácu v rámci gymnastickej komunity. Tešíme sa na výsledky a nové impulzy, ktoré tento seminár prinesie do našich radov.

Podujatie v Šamoríne tiež zahŕňa sústredenie mládeže a slávnostné vyhodnotenie Gymnastu roka 2025, výnimočná atmosféra určite prispeje k rozvoju gymnastiky na Slovensku.

Na úplný záver sa pozrime na športovú stránku. Aké sú manažérske plány federácie na rok 2026?

Úvodným krokom je výber reprezentantov. Záleží mi na tom, aby reprezentantom už nebol každý, kto sa pri gymnastike dožije príslušného veku. Nech sa to systémovo odvíja od výsledkov, seriózneho testovania, splnenia daných kritérií.

Nadstavbovo uvažujeme o pár reprezentantoch, ktorých by sme mohli lepšie financovať podľa vzoru Top tímu rezortného ministerstva. Prvotná myšlienka vznikla vlani a vyčlenil som na ňu nejaké financie, ktoré išli do rezervy. Na začiatok nehovoríme o veľkých sumách, ale vidím v tomto modeli budúcnosť. Aj veľmi dohľadnú.

Už 14. januára sa výkonný výbor bude zaoberať návrhom rozpočtu federácie. Chcel by som to dokončiť tak, aby sme pilotný Top tím SGF predstavili už 1. februára na Gymnastovi roka 2025 v Šamoríne.

Zhováral sa Miki Kočan ml.

Na náhľadovej snímke od Andreja Galicu je prezident Slovenskej gymnastickej federácie Ľuboš Vilček.