Pani trénerka, povedali by ste takto pred rokom, že vaše zverenky získajú počas sezóny 2025 štyri medaily z vrcholných medzinárodných podujatí? Na EYOF v Osijeku Lucia Piliarová, Nela Ostrihoňová a Lilly Murínová striebro v tímoch, Piliarová rovnaký kov vo viacboji a Ostrihoňová bronz na kladine a Lucka neskôr ešte aj striebro na bradlách na juniorských MS v Manile.
Takto pred rokom som raz večer sedela v kancelárii prezidenta SGF Ľuboša Vilčeka nad plánom prípravy a povedala som mu, že družstvo sa môže na EYOF reálne umiestniť v prvej šestke.
A zaprisahávala som ho, aby verejne netlmočil môj vnútorný medailový cieľ. Verila som, že dievčatá majú na to, aby tú medailu urobili. Napokon ich v Osijeku získali až tri.
Pred Manilou bol u nás v telocvični počas Memoriálu manželov Žifčákovcov regionálny štáb STVR. Pýtali sa ma na ambície. Ja reku, finálová 24-ka vo viacboji a finále na bradlách. Keď vypli kameru, dodala som, že ak všetko vyjde optimálne, tak by to mohlo cinknúť. Zdvorilo sa zasmiali a ubezpečili ma, že to v tej reportáži neodznie.
Bol ten senzačný vlaňajšok výsledkom vášho dlhodobo zhromažďovaného trénerského know-how a zodpovedajúceho potenciálu dievčat? Stretlo sa jedno s druhým?
Stále zisťujem, že sa mám v čom zlepšovať, nie tak dávno som sa zapísala na jeden trénerský program. Keď sa budem zlepšovať ja, budú sa môcť zlepšovať aj tie moje deti. Tréner sa musí celý život učiť a ja sa tým riadim. Chcem sa sústavne učiť. Vždy je kam si posúvať hranice.
Nuž a k tomu potenciálu dievčat: neviem, či sú najlepšie na Slovensku. Možno tú babu s potenciálom majsterky sveta máme nie v Detve, ale povedzme – obrazne – u niekoho iného niekde v Poprade. Tá majsterka sveta však z nej nikdy nebude, lebo, žiaľ nie je v tej správnej telocvični a v správnych rukách.
Samozrejme, občas ma premkne pochybnosť, či vlastne ja som tá správna osoba pre moje zverenky. Vlaňajšie výsledky však azda potvrdili, že som ako trénerka dozrela na určitú úroveň.

Navzájom sa posúvajú
Latka je tým vlaňajškom nastavená naozaj veľmi vysoko. Nie až zväzujúco?
Určite nás čakajú veľmi krušné roky. Nelku už teraz, Lucku a Lilly od roku 2027. Juniorská kategória zahŕňa len dva ročníky, v seniorskej súperia 16-ročné dievčatá aj proti 30-ročným, konkurencia je násobne väčšia. Na druhej strane tie medaily, ktoré dievčatá podosahovali v juniorskej kategórii, ukazujú, že sme na dobrej ceste.
Jeden výnimočný zjav sa vždy môže udiať, nech dva, vy však máte v telocvični hneď tri v jednej generácii...
Zopár hodín dozadu na workshope pred gala Gymnasta roka 2025 v Šamoríne, po ktorom vedieme túto debatu, mi jeden tréner položil otázku, či by Piliarová bola tou dnešnou Piliarovou bez Ostrihoňovej a Murínovej. Nebola.
Akokoľvek kvalitný pretekár to bez sparingpartnerov a partie má mimoriadne ťažké. Neli a Lilly výsledkovo sú za Luckou, ale v niektorých veciach im to ide lepšie. Lucku to strašne štve a motivuje. Ona je ten typ, že chcem byť lepšia. Čiže ony ju posúvajú. Škoda, že Neli a Lilly nemajú jej povahu, ktorá sa vyznačuje nekompromisnou prísnosťou voči sebe samej – v tom spočíva rozdiel medzi nimi dvoma a ňou.
Na rok 2026 sa toto trio súťažne rozpadne, keďže Nelka už je seniorka. Pýtam sa vás teraz nie ako šéftrénerky KŠG Detva, ale ako predsedníčky sekcie športovej gymnastiky žien SGF: ako sa črtá doplnenie juniorského reprezentačného tímu?
Ak všetko pôjde v súlade s plánmi, tím bude, ale nemôžem avizovať, že s výsledkami ako na EYOF. Nelka nám bude chýbať. Nemáme 50-bodovú náhradu. Lucka a Lilly si štvorbojovo pôjdu to svoje a urobíme v príprave všetko pre to, aby Lilly pravidelne dosahovala tých 50 bodov. Zatiaľ nie je konzistentná: na jednej súťaži urobí 50 bodov, na ďalšej len 44. Musí sa výkonnostne stabilizovať. Vidím to tak, že body za trojku tímu vyskladáme zo známok dvoch-troch rôznych mladších gymnastiek.

Nielen vy to máte ťažké
Barbora Kundrát, čiže donedávna Mokošová, sa so sebe vlastným nadhľadom športovej veteránky pasovala do úlohy gymnastickej maminy nastupujúcej garnitúry. Potešilo vás, že zostáva na scéne? O to viac, že augustový kontinentálny šampionát v Záhrebe bude súbežne pre seniorky a juniorky.
Práve tu v Šamoríne sme cez covidové obdobie mali tréningovú bublinu. Moje zverenky mali deväť či desať rokov, drilovali sme základné veci a popri nás cvičila Barbora. Patria k tomu mozole, občas až slzy, gymnastika je tvrdý šport. Ukazovala som im, že vidíte, koľko musí urobiť pokusov, kým sa jej niečo podarí? Nielen vy to máte ťažké.
Barborino zotrvanie ma však potešilo aj v záujme vyskladania seniorského družstva na ME. Kundrát, Ostrihoňová, ďalej Sára Surmanová, Adela Balcová, seniorka už je aj Laura Belicová využiteľná na niektorých náradiach, eventuálne Sofia Baňovičová...
Gymnastky tu teda fyzicky sú, ale potrebujem ich vidieť cvičiť. Jedna vec je, že máte niečo napísané na papieri, druhá, čo mi ukážu v telocvični.
Headline letných ME v Chorvátsku je vo veľkom predstihu jasný. Piliarová bola na novembrových MSJ nielen v 24-ke viacboja: skončila v Top 10. Dokonca to po vyškrtaní jej mimoeurópskych premožiteliek a súperiek z ročníka 2010 vychádza na zlato!
Pozor, takto jednoducho to vôbec nefunguje, to musím prízvukovať. Lucke sa v tomto veku prirodzene menia fyzické parametre vrátane ťažiska. Bude sa musieť adaptovať a to nie je záležitosť na dva mesiace.
Navyše, nie všetky 2011-ky, čiže jej rovesníčky, boli vtedy fit a ešte pribudnú aj 2012-ky. Pretekárky z gymnasticky najsilnejších krajín budú výborné, lebo nespia. Konkurencia vie, že tam tá Piliarová je, a urobí všetko pre to, aby sa na ňu primerane pripravila.

Ešte aspoň desať rokov v zdraví
Gymnastická komunita aj širšia verejnosť určite budú striehnuť, kedy a kde sa prvý raz po zime objavíte vo vážnejšej akcii. Tradične Elek Matolay Memorial v Budapešti?
Taký bol zámer, ale padol. Bola to naša štandardná súťaž, ktorou sme vstupovali do súťažného obdobia. Maďari ju však tento rok presunuli z apríla až na jún. V apríli teda náhradne začneme v Holandsku. Podarilo sa mi cez mojich známych vybaviť, že nás Holanďania zoberú na svoje národné podujatie. Oni sú šťastní, že prídeme a Lucka im to tam ako medailistka z MSJ okorení.
Nedávno mala životné jubileum detvianska legenda Jana Labáková. Gymnastika na Podpoľaní čoskoro znova bude mať podobný dôvod na oslavu. Aj sa na to psychicky pripravujete a hovoríte si, kedy to stihlo ubehnúť?
Čo vám poviem, je to veru strašné, päťdesiat rokov... Keď si uvedomím, že ako trénerka pôsobím už tri desaťročia, tak v prvom rade ďakujem niekomu tam hore. Za to, že som mohla, aj za to, čo sa mi podarilo.
Je toľko trénerov, ktorí celú kariéru odvádzajú fantastickú prácu a nedosiahnu počas nej výsledky ako ja len za ten vlaňajšok. V tímoch aj individuálne. Dúfam, že ešte aspoň desať rokov sa tomu v zdraví budem môcť venovať. Verím, že nejaké tie výsledky na nás ešte čakajú.
Nenadarmo sa hovorí, že človek je taký starý, na koľko sa mentálne cíti. Ja medzi tými mojimi zverenkami stále mlado. Občas som ešte ochotná predviesť im v telocvični nejaké jednoduchšie prvky. Všetko je v hlave, nastavením som optimistka. Vôbec si nepripúšťam, že budem mať už päťdesiat rokov.
Katarínu Krekáňovú môžete v hlasovaní o Slovenku roka podporiť na www.slovenkaroka.sk/hlasovanie/
(KO), foto: archív KŠG Detva (náhľadová snímka), Andrej Galica (2x – Gymnasta roka 2025 a brífing po MSJ), Ján Súkup (brífing po EYOF)