Monika Šišková po FPS v Trnave: Rekordná radosť z pohybu aj silné posolstvá

Víkendový jubilejný 30. ročník Festivalu pohybových skladieb v Trnave je za nami, o zhodnotenie sme požiadali zakladateľku tohto podujatia a dosiaľ hlavnú hybnú silu organizačného výboru Moniku Šiškovú.

Hovoríme spolu bezprostredne po slávnostnom ukončení podujatia a posledných spoločných fotografiách. Hudba stále hrá, technici ešte nezačali s demontážou scény. Adrenalín musíte mať vysoko, aké sú vaše prvotné dojmy?

Adrenalín je neskutočný, pretože to, čo sme počas víkendu videli a zažili, bolo fantastické. Taký počet cvičencov a zároveň vynikajúcich skladieb sme na festivale naozaj ešte nemali.

Hovoríme to každý rok, ale pravda je taká, že každý rok sa tento festival zlepšuje. Skupiny veľmi rýchlo napredujú, učia sa, cestujú, vzdelávame ich, a preto celá úroveň nášho odvetvia závratne stúpa.

Z môjho pohľadu som najradšej, keď skladby nesú aj nejaké posolstvo. Naša víťazná choreografia, ktorou sa stali „Deti vojen“ od Donaldgymu Ludanice, bola úžasná a, žiaľ, taká aktuálna, že si ani neviem predstaviť niečo, čo by lepšie pasovalo k súčasnosti.

Festival mal už druhý rok dvojdňový koncept a ešte ho aj dotvorila GymGala Show pri príležitosti jubilea. Plánujete pri tejto podobe podujatia zostať?

Za jeden deň sa to vzhľadom na množstvo účastníkov a skladieb vôbec nedá absolvovať. Dokonca sa obávam, že ani dva dni nám už nebudú stačiť. Minimálne dvojdňový koncept určite zostane. Či budeme pokračovať aj s gala, to si ešte musíme vyhodnotiť, lebo bolo organizačne veľmi náročné. Ohlasy sú však fantastické a veľmi nás to teší.

Na príprave jubilejného ročníka ste si dali obzvlášť záležať. Neuplietli ste si tým na seba bič pred budúcoročným radovým pokračovaním?

Možno trochu áno, ale výzvy máme radi. Čokoľvek nové sa nám podarí zase vymyslieť a prekvapiť tým gymnastickú komunitu aj verejnosť, bude fajn. O tom to celé je: aby sme aj my ako organizačný výbor neustále napredovali a ponúkali ľuďom na ploche, v hľadisku či pri online prenose vždy niečo lepšie a lepšie.

Ak si niekto chce utvoriť predstavu o rozsahu terajšieho Festivalu pohybových skladieb, aké boli základné čísla?

Z dvanástich krajín bolo na festivale dovedna 1200 aktívnych účastníkov a okrem nich ešte 100 ľudí ako sprievod. Do mimoriadne vydareného gala s hudobnou produkciou v podaní bývalej členky nášho klubu Márie Čírovej sa zapojilo 560 cvičencov.

Nech niekoho neopomenieme alebo nerozladíme, obmedzme vyzdvihovanie na vekové kategórie ako také. Ktorá vás najpríjemnejšie prekvapila?

Bol to seniorský Zlatý vek, lebo taký počet skladieb v tejto kategórii sme ešte nemali a aj kvalitatívne boli výborné. Na druhej strane vekového spektra sú mládežnícke kategórie, v ktorých vždy máme plno a tiež vysokú kvalitu.

Veľmi si želám, aby – a napriek všetkej snahe nevieme, ako to urobiť – sme na festivale mali viac mužov a všeobecne naplnenejšie kategórie dospelých. Je to dlhoročný trend a akosi s tým nejde pohnúť. Nedarí sa nám pritiahnuť ku gymnastike pre všetkých ľudí v najproduktívnejšom období života, ktorí sú zamestnaní a vyťažení aj starostlivosťou o deti a rodinu.

Dodalo vám víkendové dianie v Mestskej športovej hale úplne konkrétny podnet, na ktorého základe príjemne prekvapíte budúci rok?

Termín to nebude: festival sa znova uskutoční začiatkom marca. Podnetov sa nazbieralo veľa, mám ich plnú hlavu, zo soboty na nedeľu som ani nevedela zaspať. Nechajte sa však prekvapiť. (Smiech.) Už včera sme sa ako organizačný výbor stihli porozprávať o tom, čo bolo dobré a čo menej, kam sa môžeme posúvať.

Únava musí byť obrovská, úľava tiež. Pociťujete satisfakciu za všetko vynaložené úsilie, keď festival znova takto vrchovato naplnil filozofiu gymnastiky pre všetkých ako vyjadrenia radosti z pohybu bez ohľadu na vek a výkonnostnú úroveň?

Jednoznačne. Presne preto to robíme, to je hlavný dôvod: chceme ľuďom, ktorí sa nevenujú vrcholovej gymnastike, ale trénujú a odvádzajú krásnu prácu, ponúknuť priestor na prezentáciu. Keď potom majú úsmev na perách a navzájom zdieľame pozitívnu energiu, napĺňa nás to – to je naša motivácia a odmena.

Na záver nepochybne je priestor na poďakovanie. Komu patrí?

Všetkým organizátorom, ktorí sa podieľali na príprave tridsiatich ročníkov. Všetkým ľuďom, ktorí nám počas existencie festivalu akýmkoľvek spôsobom pomohli – bolo ich naozaj obrovské množstvo.

V súvislosti so samotným jubilejným festivalom ďakujem tímu, ktorý máme za ostatných pätnásť rokov v Trnave vybudovaný. Je stabilný, každý vie, čo má robiť a kde je jeho miesto.

Ďakujem aj všetkým trénerom, ktorí skupiny pripravili na ich vystúpenia, a všetkým klubom, ktoré zabezpečili ich prítomnosť v Trnave. Keď vyšlete na nejakú súťaž dvoch gymnastov, sú to zásadne iné náklady, než si vyžaduje 60-členný tím.

Samozrejme, ďakujem aj Slovenskej gymnastickej federácii, ktorá je vyhlasovateľom festivalu, ďalej domovskému Klubu gymnastických športov Slávia Trnava, Ministerstvu cestovného ruchu a športu SR, Vyšehradskému fondu, mestu Trnava aj Trnavskému samosprávnemu kraju a všetkým ostatným partnerom.

(KO), foto: Klub gymnastických športov Slávia Trnava