Koniec úspešnej kariéry

Anita Lamošová začiatkom októbra 2021 ukončila svoju športovú kariéru. K športovému aerobiku sa dostala cez modernú a športovú gymnastiku a medzi jej najlepšie umiestnenie patrí 14. miesto z majstrovstiev Európy. Rodáčka z Bratislavy nedávno úspešne ukončila doktorandské štúdium a od nového školského roka nastúpila na pozíciu odbornej asistentky na FTVŠ UK v Bratislave. Popri práci na fakulte sa venuje trénerskej činnosti v rámci domáceho klubu VŠK FTVŠ UK Lafranconi Bratislava. Športový aerobik je 15 rokov súčasťou jej života a Anita Lamošová to ani neplánuje zmeniť.

 

Kedy si začala so športovým aerobikom? Bol to jediný šport, ktorému si sa venovala?
Športovému aerobiku sa venujem od 13-tich rokov. Keď som mala 6, začala som chodiť na športovú aj modernú gymnastiku. Neskôr bolo nevyhnutné sa rozhodnúť, ktorej sa budem naplno venovať. Rozhodla som sa pokračovať s modernou gymnastikou. Vzhľadom na to, že sa neskôr ukázalo, že na tento šport nemám vhodné predispozície, mi moja sestra a vtedajšia trénerka odporučili vyskúšať športový aerobik, v ktorom by som podľa ich názoru mohla byť úspešnejšia. Ja som to nejak veľmi neriešila. Keď mi sestra jedného dňa oznámila, že na druhý deň mi dohodla tréning športového aerobiku, nenamietala som a išla. Začiatky neboli ľahké, rok som súčasne trénovala modernú gymnastiku aj aerobik. Na prvú súťaž v športovom aerobiku som sa dostala až rok a pol po tom, ako som sa mu začala venovať.

Ako si spomínaš na svoje prvé preteky?
Ak si dobre pamätám, moje prvé preteky boli na medzinárodnom klubovom stretnutí v nemeckom meste Eisenberg vo februári 2007 a skončila som predposledná. Nebolo to pre mňa veľké sklamanie, uvedomovala som si, že ešte mám na čom pracovať. Celkovo môj výkon prvých pár rokov nebol ničím výnimočný, medaily som zo súťaží domov nosila len sporadicky. Málokto veril, že by som mohla v tomto športe niečo dosiahnuť. Myslím, že v mojom neskoršom napredovaní bola kľúčová moja vnútorná zanietenosť a dôvera v samú seba. Od začiatku som tušila, že ma v športovom aerobiku ešte čaká niečo veľké.

Doteraz si zažila iba tvrdú drinu, musela si sa vzdať veľa vecí. Ako si sa s týmto vyrovnávala? 
Paradoxne musím povedať, že sa mi vždy celkom úspešne darilo kombinovať osobný život s tým športovým. Vedela som si nájsť čas aj na zábavu, samozrejme tak, aby som nevynechala ani jeden plánovaný tréning. To, že mám menej voľného času, mi možno prekážalo, keď som bola mladšia. Neskôr som si už uvedomovala, že ak chcem byť úspešná, je nevyhnutné sa športu venovať každý deň. Pre každého športovca je veľmi dôležitá sebadisciplína. Stravu som nikdy nemusela vďaka mojím genetickým predispozíciám riešiť. Neznamená to však, že som na racionálnu stravu úplne kašľala. Vždy treba všetko brať s mierou.

Koľko rokov si pôsobila v reprezentácii SR?
Moja reprezentačná kariéra sa začala v roku 2009. Vtedy som ešte v juniorskej kategórii získala prvý titul majsterky Slovenska a vďaka tomu som sa zúčastnila na mojich prvých majstrovstvách Európy. V juniorkách som ešte o rok neskôr bola na majstrovstvách sveta a od roku 2011 som reprezentovala Slovensko v seniorskej kategórii. Spolu to teda bolo 12 rokov.

Ako náročné bolo po celé tie roky skĺbiť vzdelanie so športom?
Vzhľadom na to, že som nikdy nemávala dvojfázové tréningy, to nebolo nejak veľmi náročné. Na základnej škole som nemala s tým vôbec problém. O niečo náročnejšia bola stredná škola (gymnázium). Nie všetci učitelia akceptovali, že som športovkyňa, a že častejšie vynechávam vyučovanie alebo sa nestíham na 100 % naučiť na každý deň. Napriek tomu som to zvládla viac menej bez problémov. Na vysokú školu som išla na FTVŠ, kde som to milovala a štúdium si vyslovene užívala. Magisterské štúdium som ukončila s vyznamenaním a pokračovala ďalej na doktorandskom štúdiu.

Čo sa zmenilo vo športovom aerobiku počas tvojho pôsobenia?
Aerobik, s ktorým som začínala, bol veľmi odlišný od toho, ktorý poznáme dnes. V zostavách okrem cvičebných tvarov a aerobikových krokov nesmelo byť takmer nič – žiadny kotúľ, premet, o náročnejších akrobatických tvaroch sa nám ani nesnívalo.  Všetky individuálne zostavy sa cvičili na malej ploche (7x7 m) a cvičebné tvary, ktoré boli zaradené do zostáv, mali omnoho nižšiu obťažnosť. Dnes sa dáva oveľa väčší dôraz na to, aby mali diváci zo zostavy umelecký zážitok. Na súťažiach vidíme nádherné choreografie s náročnými a zaujímavými prechodmi, ktoré chytia oko diváka. Celkovo sa tiež zvýšila výkonnostná úroveň a nároky na technické predvedenie.

Ktorí tréneri ťa sprevádzali počas kariéry? 
S modernou gymnastikou som začínala v klube TJ Rapid Bratislava, kde sa nám venovalo viacero tréneriek, ale primárne Baška Mináriková, ktorej vďačím za všetky moje gymnastické základy. Na športovom aerobiku som od začiatku trénovala pod Oľgou Kyselovičovou, ktorá bola vždy zároveň aj reprezentačnou trénerkou. Sprevádzala ma celých 12 rokov mojej kariéry. Počas týchto rokov mi odovzdala mnoho cenných rád a skúseností. Nie len do športu, ale aj do života, za čo jej budem vždy vďačná. Bez jej trénerského pôsobenia by som určite nedosiahla také významné výsledky. Tiež by som rada spomenula Karin Danielovú a Petru Tomkovú, ktoré ma najčastejšie sprevádzali pred výkonom na veľkých pretekoch, ovplyvňovali moje predštartové stavy a tešili sa z mojich úspechov.

Čo považuješ za svoj najväčší športový úspech?
Za môj najväčší športový úspech považujem, že som sa dokázala udržať v reprezentácii SR do mojich 28 rokov a aj v poslednom súťažnom roku som svojimi výkonmi dokázala, že ešte stále na to mám. Za úspech tiež považujem, že som si za tie roky dokázala „vytvoriť meno“ a pomohla som zviditeľniť našu krajinu vo svete športového aerobiku. Z konkrétnych umiestnení je to 14. miesto z majstrovstiev Európy, 19. miesto z majstrovstiev sveta a 9. miesto zo svetového pohára.

Na ktoré momenty zo svojej bohatej kariéry budeš najradšej spomínať?
Asi najemotívnejší moment pre mňa bol, keď som na Majstrovstvách Európy v roku 2019 videla po výkone svoju známku. Bol to pre mňa ťažký rok, pretože som mala za sebou sériu súťaží, na ktorých som spadla vždy z toho istého cvičebného tvaru, čo sa považuje za veľkú chybu. Našťastie, na majstrovstvách Európy sa mi podarilo tejto chybe vyhnúť a vďaka slušne odcvičenej zostave som získala svoje prvé hodnotenie nad 20 bodov (na veľkej medzinárodnej súťaži). Celkovo som tak získala 14. miesto, čo bolo moje najlepšie umiestnenie z majstrovstiev v Európy.

Posledné preteky si absolvovala začiatkom októbra v Prahe. Čo si cítila tesne pred zostavou?
Súťaž v Prahe som už brala viac menej ako povinnú jazdu. Chcela som ešte absolvovať poslednú súťaž sezóny a rozlúčiť sa s domácim publikom. Väčší význam mali pre mňa Majstrovstvá Európy 2021, ktoré sa konali v septembri v Pesare.. Nechcela som sa predtým príliš upnúť na to, že idem niečo robiť poslednýkrát – príliš by sa mi to zavŕtalo do hlavy a mohlo by sa to negatívne prejaviť na mojom výkone. Môžem ale povedať, že nikdy predtým som si tak neuvedomovala svoju prítomnosť na pódiu, ako práve na tejto súťaži. Išla som tam s tým, že si to musím poslednýkrát užiť a to sa aj splnilo. Škoda jedného neuznaného skoku, môj výkon by bol určite odmenený osobným najlepším umiestnením. Na druhej strane som si to potom opravila v spomínanej Prahe, kde som zašla pravdepodobne moju najlepšiu zostavu za posledné roky. Keďže som na koniec svojej kariéry všetkých  okolo mňa (aj samú seba) už dlho pripravovala, nebol to pre mňa príliš emotívny moment. Na sklonku kariéry som rada, že si môžem konečne oddýchnuť a svoju energiu naplno smerovať mojim zverenkyniam.

Ako vidíš budúcnosť športového aerobiku na Slovensku?
Od kedy som súčasťou športového aerobiku sa podľa môjho názoru na Slovensku spravil veľký krok vpred. Pamätám si, keď v kategórii mladších alebo starších žiačok súťažilo približne 10 pretekárok. Dnes ich je v každej kategórii okolo 30 – 40. Tiež vidím veľký pokrok v celkovej výkonnosti vo všetkých kategóriách. Niektoré cvičebné tvary, ktoré robia dnes naše staršie žiačky alebo juniorky, som ja v ich veku ešte nedokázala. Prajem si, aby všetky dievčatá mali chuť na sebe tvrdo pracovať, a aby sa im podarilo vydržať až do seniorskej kategórie a vytvorili sme silný tím pre našu krajinu.

Aké sú tvoje plány do budúcna? Chcela by si pri tomto športe ostať alebo vidíš svoje pôsobisko inde?
Pokiaľ to bude možné, pri aerobiku ostanem. Už od roku 2015 pôsobím v našom klube ako trénerka a za tých 6 rokov sa nám výrazne rozšírila členská základňa. Aktuálne máme okolo 60 členov - od prípravky, cez nesúťažné zložky až po skúsené pretekárky či reprezentantky. Mojim cieľom je naďalej rozvíjať športový aerobik nie len v našom klube, ale celkovo na Slovensku. Chcela by som vytvoriť fungujúci systém, ktorý by zahŕňal rôzne výkonnostné kategórie, aby sme tento šport sprístupnili pre viac detí a viac sme ho zviditeľnili. Medzi moje ambície patrí tiež dostať sa do reprezentácie.


Fotogaléria


  • Pripojte
    sa k nám

  • facebook
  • youtube
  • Instagram
Logo Školský športLogo European gymnastics Logo Federazion Internationale de Gymnastique Slovenský olimppijský výbor Slovak Antidoping Agency Ministerstvo školstva, vedy, výzkumu