Veru, letí to... Pondelok 26. januára je deň životného jubilea jednej z najúspešnejších športových gymnastiek v slovenskej histórii. Jana Labáková má 60 rokov. Blahoželáme a prajeme veľa harmónie, sily a zdravia!
Jana Labáková bola v 70. a 80. rokoch minulého storočia spolu s Evou Marečkovou – zrelšou o rok a trištvrte – najzdatnejšou cvičebnou realizátorkou vzniku povestnej detvianskej gymnastickej liahne, do ktorej v počiatočnej fáze patrili aj Martina Malušová alebo Jana Gajdošová.

Jana Labáková v roku 2013 s legendárnou Věrou Čáslavskou. Foto: Olympic.sk/Ľubomír Souček
Dialo sa to pod trénerským vedením manželov Viery a Jána Žifčákovcov (s výdatnou pomocou od Viery Zlatoňovej), na ktorých počesť je medzičasom pomenovaná špecializovaná telocvičňa na Podpoľaní.
Čerstvo sa v nej pod vedením tímu okolo trénerky a zároveň predsedníčky KŠG Detva Kataríny Krekáňovej pripravujú talenty ako Lucia Piliarová, Nela Ostrihoňová či Lilly Murínová. Silná tradícia teda výsostne dôstojne pretrváva.
Na pokračovateľku sme čakali 37 rokov
Samotná Jana Labáková počas kariéry strávila štyri roky v povestnom reprezentačnom stredisku v Nymburku – vo vtedajších pomeroch to bol nevyhnutný životný režim.
Dnešná jubilantka štartovala vo veku len 14 rokov na olympijských hrách 1980 v Moskve a ako členka čs. družstva (aj krajanky Marečková a Katarína Šarišská a Češky Radka Zemanová, Dana Brýdlová a Anita Šauerová) skončila tesne pod stupňami na 4. priečke. Terajšou optikou je to priam neskutočný výsledok.
Individuálne bola pod piatimi kruhmi v ruskej metropole 6. v akrobacii, 11. vo viacboji, 12. v preskoku, 22. na kladine a 27. na bradlách. O štyri roky neskôr na tzv. Družbe, čo bola akási olympijská alternatíva pre vtedajší socialistický tábor pri politicky motivovanom bojkote OH v Los Angeles, sa v Olomouci podieľala na 3. mieste tímu.
Jana Labáková na snímkach od Jána Súkupa.
Predtým už v roku 1983 „Pipa“ Labáková (prezývku jej dal Ján Žifčák, keď na maškarnom plese bola za Pipi dlhú pančuchu) získala bronz na bradlách na majstrovstvách Európy v Göteborgu za rumunským tandemom Ecaterina Szaboová, Lavinia Agacheová. Na rovnakom podujatí skončila 8. na kladine aj vo viacboji.
Za pripomenutie stojí, že ďalšiu slovenskú medailu na ME v športovej gymnastike vybojovala až o 37 rokov neskôr Barbora Mokošová. Zhodou okolností to v Mersine v roku 2020 tiež bol bronz na bradlách.
Labáková má v zbierke aj tri kovy z juniorskej Európy (bronz na kladine v Miláne 1978 už ako 12-ročná a striebro v akrobacii a bronz v preskoku v roku 1980 v Lyone).

Na olympijských hrách v Moskve štartovala ako 14-ročná. Foto: Bohumil Hynek
Dodnes má vo zvyku zájsť do telocvične v Detve
Jane Labákovej sa podarilo dostať sa na stupne aj na Svetovom pohári, čo boli v jej ére jednorazové preteky. O to prestížnejšie a nabitejšie. V Toronte 1980 získala striebro v preskoku (plus 4. priečku vo viacboji). V koncoročnom svetovom rebríčku potom figurovala na 7. pozícii.
Spolupútnička Marečková na najprestížnejších medzinárodných seniorských akciách síce nazbierala vo viacboji aj na náradiach viac prienikov do finále, ale medaily sa napokon nedočkala. Napríklad na MS 1979 vo Fort Worth jej na kladine chýbalo päť tisícin...
Labáková v roku 1987 v ankete o najúspešnejšiu čs. gymnastku za 35 rokov zjednotenej telovýchovy obsadila 7. pozíciu. Šiesta bola Marečková, piata neskoršia slovenská Gymnastka storočia Marianna Némethová-Krajčírová.

Svoju kariéru ukončila na MS 1985 v Montreale. Foto: Milan Richter
Po ukončení aktívnej činnosti – stalo sa to na MS 1985 v Montreale – doštudovala Jana Labáková už dennou formou namiesto pôvodnej individuálnej Pedagogickú fakultu UMB v Banskej Bystrici. Diplomová práca mala tému „Rast gymnastickej výkonnosti žiačok v trojročnej prípravke“. Učiteľstvu sa potom aj venovala, jej aprobácia bola telesná výchova a biológia.
V súčasnosti žije prevažne vo Švajčiarsku. Veľmi často a nie len úchytkom však zvykne pobudnúť aj v Detve vrátane zavítaní do tamojšej gymnastickej telocvične.
Ešte raz srdečne gratulujeme, Pipa!
Náhľadové foto: Milan Richter